Written explanations of vote - 8th parliamentary term Miroslav MIKOLÁŠIK

Vďaka Európskemu fondu regionálneho rozvoja a Kohéznemu fondu sa nám v Európskej únii podarilo vo významnej miere znížiť pôvodne priepastné rozdiely medzi regiónmi, čo napomáha napĺňaniu cieľov nášho európskeho spoločenstva. Nesúhlasím s obmedzovaním rozpočtu pre túto kapitolu, pretože výzvy, ktorým v tomto kontexte čelíme, pretrvávajú. Budúca politika súdržnosti by sa pritom mala zakladať na predošlých skúsenostiach s cieľom väčšej efektívnosti. Včasné začatie projektov, ako aj zníženie byrokracie a nákladov pre občanov a regióny sú preto kľúčové.

Pre naplnenie našich cieľov, medzi ktoré patrí aj vybudovanie energetickej únie, je potrebné prijímať potrebné kroky k ich naplneniu, ako napríklad zvýšenie palivovej úspory či zníženie dopytu po energii. Tým, že je spotrebiteľ dostatočné informovaný o efektívnosti spotreby, má možnosť robiť informované rozhodnutia o tom, aký druh produktu bude používať. Ak sa takéto produkty osvedčia ako účinné a efektívne, je vysoko pravdepodobné, že ich spotreba stúpne, čo v dlhodobom horizonte povedie k nižšej platbe a spotrebe energie a podpore inovácií do výroby energeticky účinnejších výrobkov. Navyše harmonizované podmienky na úrovni EÚ znížia náklady výrobcov, čo následne povedie k väčšej konkurencii na trhu. Podporujem tento návrh a považujem za dôležité, aby spotrebitelia mohli robiť čo najefektívnejšie rozhodnutia o tom, aké produkty budú používať. Dôležité je pri tom dbať na poskytovanie všetkých informácií na štítku, a to aj ohľadom životnosti výrobku, a zabezpečiť, aby tieto štítky boli dostatočne viditeľné aj pri online nakúpe.

Kontroverznou a celospoločensky diskutovanou témou posledných mesiacov je ochrana autorských práv na digitálnom jednotnom trhu. Jednoznačne podporujem úmysel a vôľu pre jasnú európsku úpravu tejto problematiky. Pokiaľ platí ochrana autorských práv v bežnom svete, nevidím dôvod prečo by rovnaká ochrana autorských práv nemala platiť aj v online svete, ktorého každodenné používanie stúpa obrovským tempom. Je dôležité zabezpečiť dostatočnú právnu istotu pre autorov obsahu, ako aj zaistiť účinnú regulačnú ochranu online sveta. Je nevyhnutné správne komunikovať kľúčové implikácie tejto smernice vo verejnom diskurze, aby sme vyvrátili všetky nepravdivé informácie a obavy spojené s týmto návrhom. Občania majú strach najmä zo straty slobody slova, ktorú im však tento návrh vôbec neberie. Poukazujem na to, že spolu so zavedením tejto smernice sa musíme zamerať aj na dostatočnú komunikáciu s občanmi, aby sme predišli akýmkoľvek pochybnostiam v súvislosti s aplikáciou tejto smernice v praxi.

Jednotný trh predstavuje jednu z najdôležitejších oblastí našej európskej integrácie. Nielenže uľahčuje obchod a prináša prosperitu spoločenstvu, ale vo významnej miere chráni predovšetkým spotrebiteľa. Ak existuje spôsob, ktorý dokáže chrániť a uľahčiť obchod ešte viac, považujem za prínosné tento spôsob využívať. Súhlasím s návrhom spravodajcu a som presvedčený, že harmonizácia európskeho spotrebiteľského zmluvného práva prinesie mnoho pozitív. Ako bolo spomenuté v návrhu, nejde len o povzbudenie občanov využiť možnosť cezhraničného obchodu, ale harmonizácia tiež zvýši dôveru spotrebiteľov, zníži transakčné náklady a posilní právnu istotu pre oboch účastníkov obchodu – predajcu aj spotrebiteľa.

Uvítal som fakt, že celkový počet podvodných nezrovnalostí a nezrovnalostí, ktoré nemajú charakter podvodu, oznámených v roku 2017 (15 213 prípadov) bol o 20,8 % nižší ako v roku 2016 a zároveň že ich hodnota klesla o 13 %. Situácia v praxi však zostáva veľmi alarmujúca. Podľa štatistík Komisie výpadok príjmov z DPH v roku 2016 dosiahol 147 miliárd EUR, čo predstavuje viac ako 12 % celkových očakávaných príjmov z DPH. Komisia odhaduje, že prípady podvodov súvisiacich s DPH v rámci Spoločenstva stoja Úniu približne 50 miliárd EUR ročne. V takomto kontexte považujem za poburujúce, že niektoré členské štáty nenahlasujú podvody a že viac ako polovica členských štátov neprijala vnútroštátne stratégie boja proti podvodom. Hlasujem preto v prospech výročnej správy za rok 2017 o ochrane finančných záujmov Európskej únie a vítam zriadenie Programu EÚ pre boj proti podvodom, ktorý bude vykonávať úrad OLAF.

Efektívna politika EÚ v oblasti hospodárskej súťaže bola vždy základným kameňom európskeho trhového hospodárstva, pretože je zameraná na zabezpečenie riadneho fungovania vnútorného trhu a rovných podmienok v takmer všetkých odvetviach. Zabezpečenie účinného uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže v Únii považujem za dôležité nielen pre firmy, ale aj pre všetkých občanov EÚ, ktorí sú ako spotrebitelia obeťami vysokých cien spôsobených kartelovými dohodami alebo zneužívaním dominantného postavenia firiem na trhu. Vítam preto výročnú správu o politike hospodárskej súťaže za rok 2017, ktorá je nevyhnutná z hľadiska demokratickej kontroly, a hlasujem v jej prospech.

Keďže sa čierny trh s predmetmi kultúrnej hodnoty a umeleckými dielami stáva čoraz viditeľnejším, považujem za dôležité hľadať rýchle a efektívne riešenie problémov ktoré v súvislosti s ním prichádzajú. Plne podporujem vytvorenie spoločného partnerstva s neeurópskymi krajinami v tejto oblasti, vďaka ktorému budeme môcť s týmto problémom efektívnejšie bojovať. Jedným z ústredných záujmov Európskej únie je spoločný, konkurenčný a transparentný trh. Výnimku netvorí ani obchod s predmetmi kultúrnej hodnoty či umeleckými dielami, a preto plne podporujem zavedenie spoločných pravidiel, ktoré budú jednotne regulovať (cezhraničný) pohyb a navrátenie predmetov s kultúrnou hodnotou a umeleckých diel odcudzených počas vojnového obdobia. Mali by sme si byť predovšetkým vedomí, že bez týchto jednotných procedúr a spôsobov pre navrátenie predmetov bude len veľmi ťažké poraziť pretrvávajúci nelegálny obchod. Súhlasím s vytvorením spoločnej databázy vďaka ktorej dokážeme získať prehľad informácií, aktuálny stav, ako aj celkové etické obchodovanie a fungovanie v rámci tejto oblasti. Taktiež podporujem zvýšenie povedomia medzi občanmi o tejto problematike, keďže sú to práve oni, čo sa dostávajú do situácií, v ktorých sa stávajú obeťami nelegálneho obchodovania.

Železničná preprava je jednou z najpohodlnejších, najmodernejších, cenovo dostupných a relatívne rýchlych možností transportu obyvateľov. Z existujúceho právneho rámca Európskej únie na ochranu práv cestujúcich, a teda spotrebiteľov sa v niektorých členských štátoch Únie udeľujú výnimky. Slovensko je jedným z nich. Dôvodom výnimiek je nedostatok financií na modernizáciu zanedbanej železničnej infraštruktúry alebo zastaraných vlakov. Ministerstvo dopravy tak udeľuje výnimky pre železničných prepravcov už od roku 2010, vždy na obdobie päť rokov – podľa posledného predĺženia by slovenskí železniční dopravcovia nemuseli zabezpečiť práva občanov, ako napríklad právo náhrady a pomoci v prípade výrazného meškania či v prípade zmeškania spoja, do konca roku 2019. Nariadenie, o ktorom sa hlasovalo, znemožní udeľovanie výnimiek od roku 2024. To znamená, že práva cestujúcich by boli zabezpečené vo všetkých členských štátoch rovnako. Členské štáty by tak mali prehodnotiť udelenie finančných prostriedkov na uplatnenie daného nariadenia, kde však treba zohľadniť, aby cestovanie železničnou dopravou zostalo cenovo prijateľné a oveľa prístupnejšie pre osoby so zníženou mobilitou.
Odvetvie železničnej dopravy by malo vyvinúť maximálne úsilie nato, aby železničné stanice a vlaky boli ľahko prístupné všetkým občanom Únie, najmä osobám so zníženou pohyblivosťou. Potrebná asistencia v čase prevádzky by mala byť k dispozícii a zadarmo.

Pozitívne hodnotím, že v návrhu uznesenia vyjadruje Európsky parlament svoj nesúhlas s akýmkoľvek znížením úrovne financovania dlhodobých politík EÚ zakotvených v zmluvách, ako sú politika súdržnosti a spoločná poľnohospodárska či rybárska politika. Za zásadné považujem, že sa Parlament stavia proti radikálnym škrtom, ktoré budú mať nepriaznivý dosah na samotnú povahu a ciele týchto politík, ako sú škrty navrhnuté v prípade Kohézneho fondu alebo Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka. Návrh Komisie na VFR nepovažujem za dosť ambiciózny, a preto podporujem návrh, aby bol rozpočet EÚ na roky 2021 – 2027 stanovený na 1,3 % HND. Na zachovanie osvedčených politík dosahujúcich pozitívne výsledky v regiónoch už desiatky rokov musíme zabezpečiť dostatočné dodatočné finančné prostriedky, aby ich rozvoj plynule pokračoval.

Hlasoval som za prijatie európskeho kódexu elektronickej komunikácie, pretože úloha elektronickej komunikácie natoľko vzrástla, že si už nevieme predstaviť každodenný osobný ani pracovný život bez internetu. Mobilné a dátové služby využívame v každom hospodárskom odvetví, v práci, na cestách, doma – jednoducho všade. Dátové služby nahrádzajú tradičné a dopyt a potreby súvisiace so socioekonomickým vývojom vzrastajú a budú len rásť. Je preto potrebné zlepšiť pripojenie a zvýšiť vlnové dĺžky. Považujem za kľúčové zavedenie rýchlejšej mobilnej siete 5G v celej Únii, ako aj stanovenie maximálnych cien za hovory v rámci EÚ. Považujem za zásadné, aby sa zvýšila ochrana spotrebiteľa a investície do vysokokapacitných sietí a 5G. Taktiež vítam vytvorenie varovného systému v prípade nebezpečenstva, napríklad v prípade teroristického útoku alebo inej prírodnej katastrofy, ktorý zašle varovné upozornenie priamo na displej.

Deti a mladí sú naša budúcnosť. Investovať do nich je našou povinnosťou. Hovoríme o rozvoji, ale zabúdame na to, že práve v školách sa tvaruje budúci ľudský kapitál, ktorý reálne rozvoj rozšíri. V roku 2015 nechodilo na základnú alebo strednú školu 264 miliónov školopovinných detí a mladých ľudí, čo je veľmi veľké číslo. Napríklad viac ako polovica škôl v Afrike nemá prístup k elektrine a ani reálny prístup k pitnej vode. Základné vzdelanie je niečo, na čo ma každý človek bez výnimky právo. Navyše v kombinácii so zvládnutou digitálnou gramotnosťou prispieva k rozvoju ich zručností a následnému začleneniu do pracovného života. Ak naozaj chceme bojovať s chudobou, ktorá sa prenáša z generácie na generáciu, nemôžeme čakať a musíme konať. Dobré podmienky pre vzdelávanie sú dobrou investíciou, keďže vzdelávanie napomáha trvalý rozvoj spoločnosti a hospodársky rozvoj. Pomoc v tejto oblasti má byť prioritou nielen pre samotné krajiny, ale aj pre medzinárodne spoločenstvo. Treba rozsiahlo investovať do vzdelávacích systémov. Mali by sme podporovať budovanie vzdelávacej infraštruktúry a venovať tak aspoň 10 % rozvojovej pomoci práve vzdelávaniu a časom tento balík zväčšovať.

Úspech opatrení v oblasti energetickej efektívnosti dokazuje, že zníženie spotreby energie prispieva hospodárskemu rastu a posunutie vytýčeného cieľa pri znižovaní emisií aj k dlhodobo udržateľnému rozvoju. Európska únia je tretím svetovým najväčším producentom emisií, a preto má povinnosť aktívne konať proti zmene klímy, a to znižovaním tvorby skleníkových plynov. Nový cieľ je do roku 2030 zvýšiť energetickú účinnosť o 32,5 %. Energetická efektívnosť je hlavným nástrojom pre dekarbonizovanie zdrojov energie, budov, dopravy a priemyslu. Veď len energetický sektor je zodpovedný za 78 % emisií skleníkových plynov v Únii, zatiaľ čo priemysel za 8,7 %. Na zníženie používania súčasných zdrojov energie sa viažu mnohé ďalšie benefity, napríklad energetická bezpečnosť – EÚ je z viac ako polovice závislá od tretích krajín. V prípade opatrení energetickej efektívnosti by nielenže EÚ nadobudla väčšiu energetickú bezpečnosť a nezávislosť, ale zároveň by tým ušetrili aj spotrebitelia. Štatistiky EÚ totiž prinášajú smutné informácie o tom, že až 125 miliónov občanov v celej Únii nedokáže vykurovať svoje domy či platiť za účty za energiu. Členské štáty sa preto zaväzujú k prijatiu osobitných opatrení zameraných na pomoc s energetickou chudobou postihnutých domácností. Z uvedených dôvodov som hlasoval za prijatie správy o energetickej efektívnosti.

Organizované zločinecké a teroristické organizácie využívajú obchod s tovarom kultúrneho charakteru pre získanie financií, pranie špinavých peňazí či daňové úniky. Tretie krajiny týmto prepojením strácajú kultúrne dedičstvo. Musíme ho prerušiť v čo najvyššej možnej podobe. Myslím si, že by sme mali zabezpečiť aj ochranu kultúrneho dedičstva tretích krajín, keďže ochranu vlastného dedičstva máme zavedenú. V EÚ existujú, žiaľ, len dve reštriktívne opatrenia týkajúce sa Iraku a Sýrie.
EÚ musí zabezpečiť, aby spotrebiteľ a dovozca jasne vedeli, čo sa skrýva pod termínom dovážaného tovaru kultúrneho charakteru, aby venovali náležitú pozornosť zákonnosti privážaného tovaru kultúrneho charakteru a aby sa zainteresované strany aktívne zapojili do znižovania nezákonného obchodovania.
Je dôležité obmedziť nedovolený dovoz takéhoto tovaru. Pri tom však treba dať veľký pozor, aby kontroly a vyplývajúce povinnosti príliš nezaťažovali subjekty na trhu s umením ani colné orgány.

Medikované krmivá sú dôležitou možnosťou liečby hospodárskych zvierat. Svojou účinnosťou, vyváženým obsahom liečivých látok v krmive uľahčujú bezbolestné ošetrovanie zvierat a chovateľom nezaberajú veľa času. Pre poľnohospodárov majú značnú dôležitosť. Medikované krmivá sa zameriavajú na liečbu veľkých skupín zvierat trpiacich chronickými chorobami. Existujúcu smernicu regulujúcu pravidlá výroby, uvádzania na trh a používania medikovaných krmív je potrebné aktualizovať. Vítam iniciatívu Komisie dať smernici vyššiu vážnosť zmenou na nariadenie. Problémom je, že súbežne vychádza návrh nariadenia o veterinárnych liekoch, ktorý stavia medikované krmivá do nevýhodnej pozície oproti iným perorálnym veterinárnym liekom. Pravidlá pre všetky formy liekov musia byť rovnocenné. Takéto krmivá s liečebnou funkciou sa vyrábajú podľa veľmi prísnych podmienok – to svedčí o ich kvalite. Pomer veterinárneho lieku v krmive je vyvážený, tak aby zviera požilo primeranú dávku – ani viac, ani menej. Nemali by sme preto brániť ich používaniu.

Približne jednu tretinu všetkej energie dávame na dopravu. S narastajúcim počtom áut na cestách však čelíme enormnému nárastu emisií skleníkových vplyvov v ovzduší. Nevyhnutne musíme emisie znížiť. Jednou z možností je motivovanie spotrebiteľov k používaniu vozidiel šetrných k životnému prostrediu. Riešenie sa skrýva aj vo verejnom obstarávaní ekologických vozidiel. V Únii sú potrebné rovnaké minimálne cieľové hodnoty tohto obstarávania. Zosúladením existujúcich smerníc stimulujúcich dopyt po ekologických vozidlách cestnej dopravy môžeme zabezpečiť dlhodobú predvídateľnosť a stabilitu v práve EÚ. Musíme presadzovať ekologickú dopravu, nové a ekologické technológie, čo z dlhodobého hľadiska vedie k eliminovaniu znečisťujúcich emisií v ovzduší a CO2.
Na realizáciu vytýčených cieľov budú orgány verejného obstarávania potrebovať dodatočnú finančnú podporu, preto by Únia mala do roku 2020 zvýšiť finančnú podporu na daný účel a zvážiť ju v budúcom finančnom rámci.

Odpad z jednorazových plastov predstavuje približne 85 % celkového morského odpadu. Každoročne ľudia vyprodukujú 8 miliónov ton plastového odpadu, z čoho 150 000 ton vyprodukuje len Európa. Ak nezmeníme súčasné správanie, docielime to, že v roku 2050 bude v mori viac plastov ako rýb. Na pôde EÚ bola prijatá smernica znižujúca spotrebu ľahkých plastových tašiek a stratégia EÚ pre plasty – skvelý počin, ktorým sa odštartoval štafetový beh zákazu plastov. Veľmi vítam návrh Komisie, ktorého cieľom je ešte viac znížiť množstvo odpadu z desiatich plastových predmetov na jednorazové použitie o viac ako polovicu. Tentokrát ide o zákaz ďalších predmetov, ktoré znečisťujú moria a oceány, ako napríklad vatové tyčinky, príbory, taniere, slamky či nápojové miešadlá. Svojím hlasom vyjadrujem jednoznačný súhlas s postupným zákazom jednorazových plastových výrobkov v najprísnejších možných hraniciach, na ktoré už existujú neplastové alternatívy, napríklad rozložiteľné papierové tašky.
Musíme aktívnejšie predchádzať nadmernému vzniku plastového odpadu právnymi predpismi a tým chrániť životné prostredie a spotrebiteľov. Plastové častice sa dostávajú do tiel živočíchov, čo v blízkej budúcnosti môže mať negatívny vplyv aj na naše zdravie. Naopak, ukladanie daní či zavedenie záloh za zber separovaných predmetov by malo zostať vo výhradnej právomoci členských štátov, a preto je dobré, že text smernice nespomína žiadne represie, ale motivuje k pozitívnej výchove občanov.

Kvalitná pitná voda je kľúčovou surovinou pre každého z nás. Smernica 98/83/ES určujúca minimálne požiadavky na kvalitu vody určenej pre ľudskú spotrebu je už dvadsať rokov stará. Preto vítam návrh, ktorým Komisia chce smernicu reformovať.
Drvivá väčšina obyvateľov Únie má dobrý prístup k pitnej vode, avšak je potrebné prijať opatrenia na zabezpečenie univerzálneho prístupu k čistej vode v celej EÚ. V rámci zvyšovania životných štandardov by sme mali zároveň uľahčiť prístup k vode v obciach a vo verejných budovách. Rovnako súhlasím s presadením toho, aby reštaurácie, jedálne a poskytovatelia stravovacích služieb ponúkali svojim klientom vodu zadarmo alebo len za malý servisný poplatok.
Pozitívny vplyv to môže mať na nabádanie ľudí k tomu, aby pili viac vody z vodovodu a tým znížili spotrebu plastových fliaš. Plastové fľaše patria medzi najčastejšie nachádzajúce sa jednorazové plastové predmety na európskych plážach. Novela smernice o pitnej vode je dôležitým medzníkom pri napĺňaní stratégie EÚ pre plasty, ktorá bola predstavená v januári 2018.
Teší ma, že text sprísňuje limity pre niektoré znečisťujúce látky vrátane olova o polovicu, istých endokrinných disruptorov – napríklad polyfluóralkylovaných látok (PFAS), či škodlivých baktérií. Smernica zavádza tiež povinnosť monitorovať úroveň mikroplastov prítomných vo vode.

Návrh Komisie zjednodušiť podávanie správ v environmentálnej oblasti vyplývajúcich z právnych predpisov o životnom prostredí je dobrým krokom k zvýšeniu transparentnosti v tejto oblasti. Informačná základňa musí byť transparentnejšia, pretože podávané informácie sú následne použité členskými štátmi a inštitúciami EÚ na hodnotenie. Je dôležité znížiť administratívnu záťaž a zároveň modernizovať správu informácií efektívnejším používaním elektronických nástrojov a vzorov. Možno tak dosiahnuť zníženie nákladov zainteresovaných strán, zvýšiť prínos správ a zaistiť dostupnosť informácií aj pre verejnosť.

Svojím hlasom podporujem myšlienku zmeny hospodárstva cez podporu recyklácie až po jeho obehovosť. Je dôležité prepracovať a vypracovať nové normy, revidovať legislatívny rámec ekodizajnu. Musíme predchádzať vzniku nových plastov právnymi predpismi a tým chrániť životné prostredie a aj spotrebiteľov. Naopak, zavedenie celoeurópskej dane z plastov nevidím ako dobrý nápad – fiškálna právomoc by mala výhradne zostať v rukách členských štátov. Podpora a investovanie do výskumu a inovácií môžu byť dobrým začiatkom.

Viaceré testy a výskumy z členských štátov EÚ potvrdili, že výrobky, ktoré sú svojou značkou, obalom a vzhľadom na prvý pohľad rovnaké, sa v závislosti od toho, kde boli kúpené, odlišovali receptúrou, základnými surovinami alebo ich obsahom vo výrobku. Dvojaká kvalita výrobkov na jednotnom trhu sa potvrdila predovšetkým v krajinách strednej a východnej Európy. Naši občania sú tak poškodzovaní. Je neprípustné, aby sa podobné praktiky diali. Dvojitá kvalita bola potvrdená v prípade niektorých potravinových výrobkov, ale aj v kozmetike, čistiacich prostriedkoch či vo výrobkoch určených pre dojčatá. Výrobcovia by mali takéto odlišnosti dať spotrebiteľovi jasne vedieť – zmenou označenia a značky. Výrobca má právo zmeniť zloženie výrobku, avšak spotrebiteľ má v takom prípade právo byť riadne a vopred informovaný. Svojím hlasom podporujem uznesenie, ktoré navrhuje viaceré vnútroštátne opatrenia a kroky na úrovní EÚ. Jednoznačne sa stotožňujem s myšlienkou potreby presadiť posilnenie a urýchlenie cezhraničnej spolupráce pri výmene údajov, vykonávanie porovnávacieho testovania a vylepšenie uplatňovania už prijatých pravidiel. Taktiež zdieľam názor, že smernica o nekalých obchodných praktikách musí byť primerane novelizovaná.