Zmluvy a Európsky parlament 

Na základe prvej zmluvy podpísanej v roku 1951 vzniklo Parlamentné zhromaždenie, ktoré sa neskôr premenovalo na Európsky parlament. Účelom pôvodnej zmluvy bolo, aby šesť krajín, ktoré predtým bojovali vo vojne, spolupracovalo na dosahovaní spoločných cieľov. Následnými zmluvami sa dohodli nové oblasti spolupráce, respektíve boli určené na zlepšenie fungovania inštitúcií EÚ, keďže počet členských štátov sa zvýšil zo šiestich na 28. Napríklad v Zmluve o EHS sa zaviedla poľnohospodárska politika a Zmluvou z Nice sa reformovala štruktúra inštitúcií EÚ.

Európsky parlament, Rada, Komisia, Súdny dvor a Dvor audítorov vykonávajú svoje právomoci v súlade so zmluvami. Komisia sa považuje za „strážkyňu zmlúv“. Vždy, keď sa má vypracovať nová zmluva alebo zmeniť a doplniť existujúca zmluva, usporiada sa medzivládna konferencia (MVK), v rámci ktorej sa zídu vlády členských štátov. O zmluve sa konzultuje s Parlamentom, ktorý k nej v priebehu jej vypracúvania a vývoja vyjadruje stanovisko.

Parlament s každou novou zmluvou získal čoraz viac demokratických a legislatívnych právomocí a právomocí súvisiacich s dohľadom. Bruselskou zmluvou (podpísanou v roku 1975) Parlament získal právo kontrolovať na konci každého roka účtovnú závierku EÚ a posúdiť, či Komisia využila rozpočet EÚ rozumne a správne. Ďalšími dodatkami k Jednotnému európskemu aktu (zmluva podpísaná v roku 1986) sa zabezpečilo, že predtým ako k EÚ pristúpi nová krajina, Parlament musí dať svoj súhlas. Amsterdamská zmluva (podpísaná v roku 1997) dala Parlamentu oveľa silnejšiu pozíciu v spoločnej tvorbe právnych predpisov s Radou v celej škále oblastí, ktoré sa následne stali predmetom právnych predpisov EÚ (napríklad ochrana spotrebiteľov, možnosť pracovať legálne v inej krajine a otázky životného prostredia).

Najnovšia zmluva, ktorou je Lisabonská zmluva, nadobudla platnosť 1. decembra 2009.

Upevňuje postavenie Európskeho parlamentu, zabezpečuje národným parlamentom väčšiu zodpovednosť pri určovaní smerovania európskej politiky a zároveň poskytuje občanom a občiankam Európskej únie právo predložiť iniciatívu. Lisabonská zmluva posilňuje právomoci Parlamentu ako plne uznávaného spoluzákonodarcu s rozšírenými rozpočtovými právomocami. Parlament ňou tiež nadobúda kľúčovú úlohu vo voľbe predsedu alebo predsedníčky Európskej komisie.

Postavenie Európskeho parlamentu v kľúčových historických momentoch

Akú úlohu zohrával Európsky parlament v najvýznamnejších momentoch histórie EÚ? Cestujte späť v čase a zistite, ako sa udalosti vyvíjali z hľadiska Parlamentu: zrod eura (1998), vyšetrovanie Európskeho parlamentu, ktoré viedlo po prvýkrát k pádu Európskej komisie (1999), podpísanie Charty základných práv Európskej Únie (2000) a rozširovanie EÚ o krajiny bývalého komunistického bloku (2004 a 2007). Sledujte necenzurované fakty v jazyku a dokumentoch danej doby.