Ako prebieha plenárna schôdza 

Plenárna schôdza ako dôležitý prvok činnosti Európskeho parlamentu predstavuje vyvrcholenie legislatívnej práce, ktorá sa uskutočňuje v parlamentných výboroch a politických skupinách. Plenárna schôdza je tiež miestom, v rámci ktorého sa zástupcovia a zástupkyne občanov a občianok Európskej únie, poslanci a poslankyne Európskeho parlamentu, zúčastňujú na rozhodovacom procese Spoločenstva a uplatňujú svoje názory vo vzťahu ku Komisii a Rade.

Európsky parlament počas dlhého obdobia vykonával iba funkciu diskusného fóra a konzultačného orgánu.
Od jeho zvolenia všeobecným priamym hlasovaním a vďaka činnosti poslancov a poslankýň sa zvýšili jeho právomoci a získal rovnoprávnu spolurozhodovaciu úlohu s Radou v troch štvrtinách právnych predpisov Spoločenstva. V súčasnosti tvorí plenárnu schôdzu 705 poslancov alebo poslankýň pochádzajúcich z 27 členských štátov Európskej únie a rozprava prebieha v 24 jazykoch. Na poslancov a poslankyne, úradníkov a úradníčky, tlmočníkov a tlmočníčky, prekladateľov a prekladateľky sa vzťahujú veľmi presné pravidlá s cieľom zabezpečiť efektívny priebeh rokovania.

Účastníci a účastníčky plenárnej schôdze 

Plenárne schôdze vedie predseda alebo predsedníčka Európskeho parlamentu. Predsedovi alebo predsedníčke Európskeho parlamentu pri výkone jeho alebo jej úloh asistuje štrnásť podpredsedov alebo podpredsedníčok. Predseda alebo predseníčka otvára rokovanie, niekedy prejavom alebo vzdaním úcty, v závislosti od aktuálnej situácie. Parlament sa snaží pohotovo reagovať na vývoj najdôležitejších aktuálnych otázok a je bežné, že v tomto zmysle mení svoj program schôdze, aby vyzval Úniu konať. Vplyv predsedu Európskeho parlamentu môže byť v tomto smere rozhodujúci.

Počas rokovania udeľuje predseda alebo predsedníčka slovo poslancom a poslankyniam a dbá na správny priebeh rozpravy. Riadi tiež hlasovania, predkladá pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a legislatívne uznesenia poslancom a poslankyniam na hlasovanie a konštatuje dosiahnutie väčšiny v pléne. Jeho/jej autorita umožňuje presadiť tempo hlasovaní, ktoré sú v niektorých prípadoch zdĺhavé a komplexné.

705 poslancov a poslankýň Európskeho parlamentu je v súčasnosti rozdelených do 7 politických skupín, ktoré zastupujú všetky ideologické smery. Niektorí poslanci a poslankyne nie sú zaradení/é do žiadnej politickej skupiny a považujú sa teda za „nezávislých poslancov“ alebo "nezávislé poslankyne". Politické skupiny teda rozhodujú o otázkach, ktoré budú prerokované počas plenárnej schôdze. Môžu tiež predkladať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k správam, o ktorých sa hlasuje. Žiaden z poslancov a poslankýň však nesmie byť nútený/á svojou politickou skupinou, aby hlasoval/a určitým spôsobom.

Európska komisia a Rada Európskej únie sa zúčastňujú plenárnych schôdzí s cieľom napomáhať spoluprácu medzi inštitúciami v rozhodovacom procese. Na žiadosť Európskeho parlamentu zástupcovia a zástupkyne oboch inštitúcii tiež poskytujú vyhlásenia a informujú o ich činnosti prostredníctvom odpovedí na otázky, ktoré im môžu klásť poslanci a poslankyne. Tieto rozpravy môžu byť ukončené hlasovaním o uznesení.

Vzhľadom na to, že sa na plenárnej schôdzi schádza veľké množstvo účastníkov a účastníčok, nie je improvizovaná a musí sa v čo možno najväčšej miere riadiť vopred stanovenou organizáciou. Presný program plenárnej schôdze vypracuje konferencia predsedov politických skupín.

Zároveň konferencia predsedov výborov (zložená z predsedov a predsedníčok všetkých stálych a dočasných parlamentných výborov) môže formulovať odporúčania konferencii predsedov týkajúce sa prác výborov a vypracovania programu schôdze.

Práce počas plenárnej schôdze 

Parlament zasadá v rámci plenárnej schôdze každý mesiac (okrem augusta) v Štrasburgu počas štvordňovej schôdze (od pondelka do štvrtka). Dodatočné schôdze sa konajú v Bruseli. Schôdza sa delí na denné rokovania.

Činnosť počas plenárnej schôdze pozostáva najmä z rozpráv a hlasovaní. Texty prijaté počas plenárnej schôdze a písomné vyhlásenia pod ktoré sa podpísala väčšina členov a členiek Európskeho parlamentu, sú jedinými formálnymi aktmi Európskeho parlamentu.Vzťahujú sa na rôzne druhy textov v závislosti od prerokovanej témy a zvoleného legislatívneho postupu:

  • legislatívne správy sú texty posudzované Európskym parlamentom v rámci rôznych legislatívnych postupov Spoločenstva: spolurozhodovací postup, postup súhlasu a konzultačný postup. Iba v rámci spolurozhodovacieho postupu má Európsky parlament rovnocennú úlohu zákonodarcu ako Rada Európskej únie. Niektoré parlamentné správy majú preto väčšiu legislatívnu „váhu“ ako iné.
  • rozpočtový postup: Európsky parlament a Rada Európskej únie predstavujú rozpočtový orgán Európskej únie, ktorý každoročne určuje výšku výdavkov a príjmov Únie
  • nelegislatívne správy vypracováva Európsky parlament z vlastnej iniciatívy v rámci príslušného parlamentného výboru. Európsky parlament interpeluje pri prijímaní týchto textov iné inštitúcie a európske orgány, vlády jednotlivých členských štátov, prípadne tretie krajiny s cieľom upútať pozornosť na konkrétnu tému a vyvolať reakcie. Aj keď tieto iniciatívy nemajú legislatívnu váhu, zakladajú sa na parlamentnej legitimite, ktorá môže podnietiť Komisiu, aby vypracovala návrhy.

Počas plenárnej schôdze sa Európsky parlament môže vyjadriť k akejkoľvek téme, ktorá má pre neho význam. Môže tiež požiadať Komisiu, aby mu predložila primeraný návrh týkajúci sa otázok, pri ktorých pokladá za potrebné vypracovať akt na úrovni Spoločenstva. Súčasťou rokovania je okrem iného hodina otázok pre Radu a/alebo Komisiu. Vo všeobecnosti sa hodina otázok pre Komisiu koná v utorok a pre Radu v stredu. Otázky sa musia vopred písomne predložiť predsedovi alebo predseníčke Európskeho parlamentu, ktorý/á rozhoduje o ich prípustnosti.

Ročný plán práce Európskeho parlamentu sa prijíma každoročne počas plenárnej schôdze, vo všeobecnosti v júni, na návrh konferencie predsedov politických skupín. Plán tiež stanovuje týždne, kedy zasadajú parlamentné výbory a politické skupiny. Program plenárnej schôdze uvádza, či bude po vyhláseniach Rady, Komisie, Európskej rady a otázkach na ústne zodpovedanie pre Radu a Komisiu nasledovať hlasovanie o návrhu uznesenia. Rozpravy o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a princípov právneho štátu môžu tiež vyústiť do návrhov uznesenia.

Zápisnica z každého rokovania je dokument, ktorý informuje o priebehu a o činnosti počas príslušného rokovania (predložené dokumenty, rozpravy, hlasovania, vysvetlenia hlasovaní, menovania, atď...). Výsledky hlasovania sa tiež nachádzajú v prílohe zápisnice.

Plenárna schôdza v činnosti 

Pred rozhodnutím, čas na rozpravu
Parlamentná správa predložená na hlasovanie bola spravidla vopred predložená na rozpravu, počas ktorej vystúpila Komisia, zástupcovia a zástupkyne politických skupín, ako aj poslanci a poslankyne. Dĺžka rečníckeho času, ktorý je často veľmi krátky, závisí od počtu poslancov a poslankýň, ktorí/é požiadali o slovo. Na rozdiel od hlasovaní, ktoré sú často krátke, trvá niekedy rozprava aj viac hodín, podľa počtu poslancov a poslankýň, ktorí/é chcú vystúpiť. Poslanci s poslankyne sa najčastejšie vyjadrujú vo svojom rodnom jazyku a ich vystúpenia simultánne prekladajú tlmočníci a tlmočníčky do ostatných úradných jazykov Únie. V rokovacej sále sa rečnícky čas prideľuje podľa týchto kritérií: prvá časť rečníckeho času sa rozdelí rovnomerne medzi všetky politické skupiny, druhá časť sa rozdelí pomerne k celkovému počtu ich členov a členiek. Poslanci a poslankyne, ktorí/é požiadali o slovo, sa zapisujú do zoznamu v poradí podľa počtu členov a členiek skupiny. Prednostne sa však môže slovo udeliť spravodajcom a spravodajkyniam gestorského výboru a výborov požiadaných o stanovisko. Poslanci a poslankyne okrem iného v rokovacej sále pravidelne prijímajú mnohé osobnosti, ako sú hlavy štátov, ktorých vo všeobecnosti prijímajú počas slávnostnej schôdze. 12 hodín: hlasovací maratón

Hlasovania vo všeobecnosti prebiehajú v obedných hodinách. Ich rýchlosť je teda dosť vysoká: niekedy poslanci a poslankyne hlasujú o stovkách pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

Počas hlasovania o parlamentnej správe alebo uznesení môžu poslanci a poslankyne meniť text, ktorý im bol predložený, prostredníctvom pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Ich cieľom je vypustiť, preformulovať, nahradiť alebo rozšíriť obsah textu, o ktorom sa rokuje. Poslanci a poslankyne najskôr hlasujú o každom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu samostatne pred tým, ako hlasujú o celom takto pozmenenom texte.

Najčastejšie poslanci a poslankyne hlasujú zdvihnutím ruky, predsedajúci alebo predsedajúca schôdze konštatuje väčšinu. V prípade neistoty predsedajúci alebo predsedajúca požiada o elektronické hlasovanie s cieľom získať presnejší výsledok. Okrem toho poslanci a poslankyne hlasujú podľa mien, ak o to požiada politická skupina alebo najmenej 38 poslancov alebo poslankýň v deň pred hlasovaním. V takomto prípade sa individuálne hlasovanie každého z poslancov a poslankýň zaznamená, aby sa následne zverejnilo v prílohe zápisnice z rokovania okrem prípadov, ak bola zároveň podaná žiadosť o tajné hlasovanie.

Európsky parlament počas plenárnej schôdze najčastejšie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou odovzdaných hlasov. Kvórum (minimálny počet poslancov a poslankýň, ktorí/é musia byť prítomní/é, aby bol výsledok hlasovania platný) sa dosiahne, ak je v rokovacej sále prítomná jedna tretina poslancov a poslankýň. Ak predseda alebo predsedníčka na žiadosť minimálne 38 poslancov alebo poslankýň skonštatuje, že tomu tak nie je, hlasovanie sa odloží na ďalšie rokovanie.

Komisia môže po hlasovaní zaujať stanovisko a predniesť svoje závery. Po ukončení hlasovania si môžu poslanci a poslankyne, ktorí si to želajú, opätovne vziať slovo, aby podali vysvetlenie hlasovania a predložili ich analýzu, vysvetlili ich vlastnú voľbu alebo voľbu ich politickej skupiny.