Domovská stránka

Poslanci sú rozdelení do 20 stálych výborov, špecializovaných na jednotlivé oblasti.

Tieto výbory skúmajú legislatívne návrhy, a to formou správ, predkladajú plénu pozmeňujúce návrhy a vymenúvajú rokovacie skupiny, ktoré majú s Radou viesť rokovania o právnych predpisoch EÚ. Prijímajú tiež iniciatívne správy, organizujú vypočutia s odborníkmi a kontrolujú ostatné inštitúcie a orgány EÚ.

Výbor sa skladá z 25 až 73 riadnych členov a z rovnakého počtu náhradníkov.

Každý výbor si spomedzi svojich riadnych členov volí predsedu a štyroch podpredsedov, ktorí spolu tvoria predsedníctvo výboru a tieto funkcie vykonávajú dva a pol roka. Politické zloženie výborov odráža politické zloženie pléna Parlamentu.

Parlament môže zároveň zriadiť podvýbory a dočasné výbory, ktorých úlohou je riešenie osobitných otázok, a je splnomocnený zriaďovať vyšetrovacie výbory s cieľom vyšetriť údajné porušenia práva alebo nesprávny úradný postup v rámci práva EÚ.

Vo fáze zmierovacieho postupu sa zriaďuje Zmierovací výbor.

Schôdze parlamentných výborov sa konajú spravidla v Bruseli a podporu im poskytuje sekretariát. Ich rozpravy sú verejné a väčšinou sa vysielajú cez internet.

Predsedovia výborov koordinujú prácu výborov prostredníctvom Konferencie predsedov výborov.

Parlament môže na riešenie osobitných otázok kedykoľvek zriadiť dočasný výbor. Dočasné výbory majú mandát v trvaní 12 mesiacov, ktorý môže byť predĺžený.

Parlament môže zriaďovať vyšetrovacie výbory, ktoré majú vyšetriť porušenia práva Únie alebo nesprávny úradný postup v súvislosti s uplatňovaním práva Únie.

Tieto právomoci výborov sú založené na ustanoveniach, ktorými sa riadi vykonávanie práva Európskeho parlamentu viesť vyšetrovania.

Zmierovací postup je treťou a zároveň poslednou fázou riadneho legislatívneho postupu (RLP) (známeho aj ako spolurozhodovanie). Zmierovací postup sa začne vtedy, ak Rada neschváli všetky zmeny, ktoré Parlament prijal v druhom čítaní.

Zmierovací výbor sa skladá z dvoch delegácií: z delegácie Rady, v ktorej má každý členský štát po jednom zástupcovi (ministri alebo ich zástupcovia), a z delegácie EP zloženej z rovnakého počtu poslancov. Zmierovací výbor je zodpovedný za vypracovanie spoločného textu, ktorý musia následne schváliť aj Parlament, aj Rada.

Konferencia predsedov výborov je politický orgán, ktorý koordinuje činnosť výborov a zabezpečuje bezproblémovú spoluprácu medzi nimi. Je zložená z predsedov všetkých stálych a osobitných výborov a zasadá vždy v utorok počas schôdzí v Štrasburgu. Predseda je volený spomedzi jej členov na dva a pol roka.

Konferencia predsedov výborov predkladá Konferencii predsedov každý mesiac odporúčanie návrhu programu nasledujúcej plenárnej schôdze, ako aj mesačnú správu o kontrole zlučiteľnosti návrhu právnych predpisov s pravidlami zmluvy o delegovaných a vykonávacích aktoch.

Konferencia predsedov výborov slúži ako fórum na diskusiu o horizontálnych otázkach a spoločných problémoch výborov a aktívne prispieva k výmene najlepších postupov, konkrétne prostredníctvom prijímania spoločných prístupov alebo usmernení týkajúcich sa činností výborov. Konferencii predsedov môže predkladať akékoľvek odporúčania týkajúce sa práce výborov. Konferencia predsedov výborov zohráva tiež úlohu sprostredkovateľa medzi parlamentnými výbormi. Zaoberá sa žiadosťami o spoluprácu a navrhuje riešenia na urovnanie kompetenčných sporov.

Konferencia predsedov výborov vypracúva zoznam priorít pre každú legislatívnu oblasť, a tým v mene Parlamentu prispieva k ročnému pracovnému programu Komisie. Organizuje tiež každoročné spoločné stretnutie s kolégiom komisárov a niekoľkokrát do roka sa stretáva s predsedníctvom Rady, aby pripravila a prediskutovala priority predsedníctiev a posúdila prebiehajúcu činnosť.