Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Sýrii, najmä uznesenie z 18. mája 2017 o stratégii EÚ pre Sýriu(1),

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948 a ďalšie zmluvy a nástroje OSN v oblasti ľudských práv vrátane Dohovoru OSN o právach dieťaťa,

–  so zreteľom na Ženevské dohovory z roku 1949 a na dodatkové protokoly k nim,

–  so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Federicy Mogheriniovej, najmä na vyhlásenie z 9. júla 2017 o prímerí v Sýrii, z 25. novembra 2017 o konferencii sýrskej opozície v Rijáde a z 23. februára 2018 o masakri vo východnej Ghúte, a na jej poznámky po príchode na zasadnutie Rady pre zahraničné veci 26. februára 2018,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenia PK/VP Federicy Mogheriniovej a člena Komisie Christosa Stylianidesa z 3. októbra 2017 o nedávnych útokoch v Sýrii, z 20. februára 2018 o humanitárnej situácii vo východnej Ghúte a v Idlibe a zo 6. marca 2018 o situácii vo východnej Ghúte a aj inde v Sýrii,

–  so zreteľom na vyhlásenie PK/VP Federicy Mogheriniovej o situácii v oblasti ľudských práv v Turecku a o situácii v sýrskom Afrine, ktoré predniesla na plenárnej schôdzi konanej 6. februára 2018,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2011/273/SZBP z 9. mája 2011 o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii(2) a na závery Rady z 26. februára 2018 o zaradení dvoch nových ministrov na zoznam sankcií,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a PK/VP Európskemu parlamentu a Rade zo 14. marca 2017 s názvom Prvky stratégie EÚ pre Sýriu (JOIN(2017)0011) a závery Rady o Sýrii z 3. apríla 2017, ktoré spolu predstavujú novú stratégiu EÚ pre Sýriu,

–  so zreteľom na vyhlásenie spolupredsedov z 5. apríla 2017 na konferencii na podporu budúcnosti Sýrie a regiónu a na predchádzajúce konferencie o situácii v Sýrii, ktoré sa konali v Londýne, Kuvajte, Berlíne a Helsinkách,

–  so zreteľom na vyhlásenia vysokého komisára OSN pre ľudské práva Zajda Ra’ada al-Husajna o situácii v Sýrii pred Radou pre ľudské práva (UNHCR) v Ženeve, najmä na vyhlásenia z 26. februára 2018 a 2. marca 2018, ako aj jeho ústne aktualizované informácie o činnosti jeho úradu a najnovšom vývoji v oblasti ľudských práv zo 7. marca 2018,

–  so zreteľom na vyhlásenia hovorcu generálneho tajomníka OSN z 20. a 24. februára 2018 o východnej Ghúte v Sýrskej arabskej republike,

–  so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov a na všetky dohovory OSN, ktorých zmluvnou stranou je aj Sýria, so zreteľom na Rímsky štatút a zakladajúce listiny Medzinárodného súdneho dvora,

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) o Sýrii, najmä na rezolúciu č. 2254 (2015) z 18. decembra 2015, rezolúciu č. 2393 (2017) z 19. decembra 2017 o povolení na poskytovanie pomoci naprieč hranicami a frontovými líniami v Sýrii a rezolúciu č. 2401 (2018) z 24. februára 2018 o 30-dňovom prímerí v Sýrii s cieľom umožniť poskytovanie humanitárnej pomoci,

–  so zreteľom na správy nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie pre Sýrsku arabskú republiku zriadenej Radou OSN pre ľudské práva (UNHRC) a na rezolúcie UNHRC o Sýrskej arabskej republike, najmä rezolúciu z 5. marca 2018 o zhoršujúcej sa situácii v oblasti ľudských práv vo východnej Ghúte,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN A-71/248 z 21. decembra 2016, ktorou sa zriaďuje medzinárodný, nestranný a nezávislý mechanizmus na pomoc pri vyšetrovaní a stíhaní osôb zodpovedných za najzávažnejšie trestné činy podľa medzinárodného práva spáchané v Sýrskej arabskej republike od marca 2011,

–  so zreteľom na Rímsky štatút a zakladajúce listiny Medzinárodného súdneho dvora, ako aj na ad hoc tribunály vrátane Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu, Medzinárodného trestného tribunálu pre Rwandu a Špeciálneho súdu pre Libanon,

–  so zreteľom na Memorandum o vytvorení zón deeskalácie v Sýrskej arabskej republike, ktoré 6. mája 2017 podpísali Irán, Rusko a Turecko,

–  so zreteľom na správu Populačného fondu OSN z roku 2017 s názvom Hlasy zo Sýrie 2018 – zistenia vyplývajúce z prehľadu humanitárnych potrieb (Voices from Syria 2018 – Assessment Findings of the Humanitarian Needs Overview),

–  so zreteľom na vyhlásenie centra pre Blízky východ (Carnegie Middle East Center) z 5. marca 2018 o údajnej schôdzke riaditeľa Sýrskeho úradu národnej bezpečnosti Aliho Mamlouka, ktorý sa nachádza na sankčnom zozname EÚ, s talianskym ministrom vnútra a riaditeľom agentúry pre informácie a vonkajšiu bezpečnosť v Ríme, ktorá je v príkrom rozpore s rozhodnutím Rady 2011/273/SZBP z 9. mája 2011 o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže sedemročný sýrsky občiansky konflikt pokračuje napriek niekoľkým medzinárodným pokusom o dosiahnutie prímeria a vytvorenie základu pre riešenie prostredníctvom rokovaní; keďže humanitárna situácia v krajine je aj naďalej zúfalá; keďže 13 miliónov ľudí vrátane 6 miliónov detí je vedených ako odkázaní na nejakú formu humanitárnej pomoci; keďže 6,1 milióna ľudí je vnútorne vysídlených, 3 milióny civilistov žijú v obliehaných oblastiach a viac ako 5 miliónov predstavujú registrovaní sýrski utečenci žijúci v susedných regiónoch; keďže počas konfliktu prišlo o život najmenej 400 000 Sýrčanov;

B.  keďže oblasti a mestá ako Idlib, východná Ghúta, Jarmúk, Fú´a a Kafrijá sú už dlho sužované blokádami s vážnymi následkami pre civilné obyvateľstvo a neexistuje žiadna možnosť poskytnúť im humanitárnu pomoc udržateľným spôsobom v dôsledku vojenskej ofenzívy a bombardovania zo strany sýrskeho režimu proti vlastnému ľudu a s podporou Ruska a Iránu; keďže východnú Ghútu obliehajú sýrsky režim a jeho spojenci už päť rokov, pričom civilné obyvateľstvo vrátane detí, škôl a zdravotníckych zariadení je vystavené leteckému bombardovaniu, ostreľovaniu a používaniu chemických zbraní, v dôsledku čoho prišli v tejto oblasti o život stovky ľudí; keďže z ostreľovania civilných oblastí v Damasku boli obvinené teroristické skupiny vo východnej Ghúte;

C.  keďže situácia vo východnej Ghúte je taká vážna, že generálny tajomník OSN António Guterres ju opísal ako „peklo na zemi“; keďže obyvatelia východnej Ghúty boli odrezaní od akejkoľvek formy pomoci blokádou trvajúcou od 14. februára 2018 a keďže iba jediný konvoj sa dostal k 7 200 ľuďom zo 400 000, ktorí žijú v tejto oblasti; keďže konvoju OSN s pomocou sa nakoniec 5. marca 2018 podarilo vstúpiť na Dúmy, pričom doručil pomoc pre 27 500 osôb, ktoré potrebujú potraviny a zdravotnícke potreby; keďže sýrsky režim z konvoja odstránil kriticky dôležité lekárske položky;

D.  keďže 24. februára 2018 BR OSN prijala rezolúciu č. 2401, v ktorej požaduje, aby všetky strany konfliktu okamžite zastavili nepriateľské operácie aspoň na 30 po sebe nasledujúcich dní, čo by umožnilo bezpečné, plynulé a nepretržité poskytovanie humanitárnej pomoci a lekársku evakuáciu kriticky chorých a zranených osôb v súlade s platným medzinárodným právom; keďže rezolúciu BR OSN č. 2401 sýrsky režim, Rusko a Irán neuplatňujú, a to aj napriek opakovaným výzvam medzinárodného spoločenstva; keďže armáda používa „oslobodenie“ regiónu ako zámienku na ďalšie útoky na civilné obyvateľstvo; keďže Rusko v posledných rokoch vetovalo 11 rezolúcií BR OSN vrátane tej, ktorou sa mal v novembri 2017 obnoviť spoločný vyšetrovací mechanizmus OPCW-OSN, a zohráva aktívnu úlohu pri obmedzovaní obsahu rezolúcií;

E.  keďže tieto útoky a využívanie obliehania obývaných oblastí a núteného vysídľovania, aj s cieľom spôsobiť demografické zmeny, ako vojnovej taktiky na vyhladovanie obyvateľstva, sú jednoznačnými porušeniami medzinárodného humanitárneho práva; keďže marenie evakuácie a poskytovania humanitárnej pomoci a lekárskej starostlivosti predstavuje zjavné porušenie medzinárodného humanitárneho práva a viacerých rezolúcií BR OSN;

F.  keďže turecká operácia Olivová ratolesť v provincii Afrin kontrolovanej Kurdmi dala konfliktu v Sýrii nový rozmer, čo vyvoláva ďalšie obavy súvisiace s humanitárnou situáciou a obavy z negatívnych dôsledkov na citlivú vnútornú rovnováhu v Sýrii a/alebo úsilie o nájdenie diplomatického riešenia; zdôrazňuje, že veľký počet civilných obetí už bol zaznamenaný a že ďalšie stovky životov civilistov sú v ohrození; keďže PK/VP v mene EÚ jasne vyjadrila tieto obavy a vyzvala tureckú vládu, aby zastavila ofenzívu a zdôraznila potrebu zamerania sa na porážku teroristických organizácií na zozname OSN;

G.  keďže násilie spáchané počas sýrskeho konfliktu režimom prezidenta Assada a jeho spojencami, ako aj teroristickými skupinami, zahŕňa cielené a plošné útoky na civilistov vrátane útokov chemickými zbraňami, nezákonné zabíjanie, mučenie a zlé zaobchádzanie, násilné zmiznutia, hromadné a svojvoľné zatýkanie, kolektívne tresty, útoky na zdravotnícky personál a odopieranie potravín, vody a zdravotnej pomoci; keďže tieto zločiny zatiaľ ostávajú bez trestu;

H.  keďže ISIS/Dá’iš a ďalšie džihádistické hnutia sa dopustili zverstiev a vážnych porušení medzinárodného práva vrátane brutálnych popráv a sexuálnych násilností, únosov, mučenia, nútenej konverzie a otroctva žien a dievčat; keďže na teroristické aktivity sa verbujú a využívajú deti; keďže existujú vážne obavy z využívania civilistov ako ľudské štíty v extrémistami kontrolovaných oblastiach; keďže tieto zločiny predstavujú vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídu;

I.  keďže v súčasnej situácii je demokratická opozícia oslabená a civilné obyvateľstvo sa ocitlo v pasci medzi džihádistickými teroristami a islamistickými fundamentalistami na jednej strane a prívržencami Assadovho režimu na strane druhej;

J.  keďže Rada vzhľadom na vážnosť situácie v Sýrii 26. februára 2018 zaradila na zoznam osôb, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia EÚ zamerané proti sýrskemu režimu, ministra sýrskej vlády pre priemysel a ministra pre informácie;

K.  keďže je povinnosťou medzinárodného spoločenstva a jednotlivých štátov vyvodiť zodpovednosť voči osobám zodpovedným za porušovanie medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a humanitárneho práva spáchané počas konfliktu v Sýrii, a to aj prostredníctvom uplatňovania zásady univerzálnej súdnej právomoci, ako aj vnútroštátnych právnych predpisov; keďže na to môžu využiť platné vnútroštátne a medzinárodné prostriedky nápravy vrátane vnútroštátnych súdov a medzinárodných tribunálov alebo ad hoc medzinárodné trestné tribunály, ktoré sa ešte len zriadia; keďže za určitých podmienok možno okrem vyvodenia takejto osobnej trestnej zodpovednosti súdne stíhať aj štáty za porušenia povinností vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv a dohovorov v jurisdikcii Medzinárodného súdneho dvora vrátane Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z roku 1984 a Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídia z roku 1948;

L.  keďže EÚ je aj naďalej odhodlaná uspieť pri rokovaniach vedených pod záštitou osobitného vyslanca OSN pre Sýriu známych ako ženevský proces; keďže EÚ naďalej podporuje tento proces, aj prostredníctvom organizovania druhej bruselskej konferencie na podporu budúcnosti Sýrie a okolitého regiónu, ktorá sa má konať 24. a 25. apríla 2018;

M.  keďže rokovania v Ženeve po 9. kole, ktoré sa uskutočnilo 25. a 26. januára 2018 vo Viedni, dosiaľ neviedli k pokroku, pokiaľ ide o mierové riešenie krízy v Sýrii; keďže 4. mája 2017 dospeli Rusko, Irán a Turecko v Kazachstane k dohode o vytvorení štyroch zón deeskalácie, ktoré garanti nerešpektovali ani nezabezpečili; keďže sýrsky kongres národného dialógu, ktorý sa konal 30. januára 2018 v Soči, ohlásil zriadenie ústavného výboru, ktorý však neprijali všetky strany;

N.  keďže situácia v Sýrii a neexistencia komplexnej, skutočnej a inkluzívnej politickej transformácie naďalej brzdia úplné vykonávanie stratégie EÚ pre Sýriu, a najmä významnú pomoc, ktorú Únia môže poskytnúť na obnovu krajiny;

O.  keďže od vypuknutia vojny EÚ a jej členské štáty zmobilizovali viac ako 10,4 miliardy EUR na pomoc pri riešení humanitárnych potrieb v dôsledku sýrskej krízy, a to interne aj externe v susednom regióne, čím sa EÚ stala najväčším darcom; keďže EÚ výrazne podporuje a chváli aj susedné krajiny prijímajúce utečencov;

1.  opätovne a čo najdôraznejšie odsudzuje všetky zverstvá a rozsiahle porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva, ku ktorému dochádza počas konfliktu, a najmä skutky, ktorých sa dopúšťajú ozbrojené sily Asadovho režimu, a to aj s podporou jeho spojencov Ruska a Iránu, ako aj teroristické organizácie na zozname OSN; odsudzuje skutočnosť, že počas siedmich rokov konfliktu bolo v Sýrii v dôsledku bombardovania, ostreľovania a nasadenia ďalších vojenských prostriedkov zabitých najmenej 400 000 ľudí a ďalšie tisícky ľudí boli zranené a že milióny ľudí boli vysídlené, pričom následkom zdĺhavého obliehania husto osídlených oblastí je civilistom odopretý prístup k jedlu, vode, hygiene a zdravotnej starostlivosti; vyjadruje hlboké znepokojenie nad rastúcim násilím v mnohých častiach krajiny, ako je to v prípade východnej Ghúty, Afrinu a Idlibu;

2.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad opakovanými neúspešnými regionálnymi a medzinárodnými pokusmi o skončenie vojny a naliehavo vyzýva na obnovenú a intenzívnu globálnu spoluprácu v záujme dosiahnutia mierového a udržateľného riešenia konfliktu; zdôrazňuje, že medzinárodné spoločenstvo neposkytuje dostatočnú podporu demokratickej opozícii; opätovne potvrdzuje prioritu ženevského procesu pod vedením OSN a podporuje úsilie osobitného vyslanca OSN pre Sýriu Staffana de Misturu o skutočný a inkluzívny politický prechod v súlade s rezolúciou BR OSN č. 2254, o ktorom rokovali všetky sýrske strany a ktorý má podporu kľúčových medzinárodných a regionálnych aktérov; zdôrazňuje dôležitosť dosiahnutia politického riešenia konfliktu; naďalej odhodlane podporuje jednotu, zvrchovanosť, územnú celistvosť a nezávislosť Sýrie;

3.  čo najdôraznejšie odsudzuje násilie vo východnej Ghúte, ktoré pokračuje napriek jednomyseľnému prijatiu rezolúcie BR OSN č. 2401, a naliehavo vyzýva všetky strany, a najmä Asadov režim, Rusko a Irán, aby v plnej miere a urýchlene začali uplatňovať a dodržiavať túto rezolúciu a zabezpečili okamžité, bezpečné, plynulé a nepretržité poskytovanie humanitárnej pomoci, evakuáciu kriticky chorých a zranených a zmiernili utrpenie sýrskeho ľudu; v plnej miere podporuje požiadavku, aby všetky strany konfliktu bezodkladne počas aspoň 30 po sebe nasledujúcich dní zastavili násilnosti; opätovne vyzýva všetky strany, najmä sýrske orgány, aby si plnili svoju povinnosť chrániť obyvateľov Sýrie a aby okamžite zastavili všetky útoky na civilné obyvateľstvo v Sýrii; vyzýva garantov prímeria v zónach deeskalácie, aby naplnili svoju zodpovednosť a zastavili násilie a zločiny a umožnili a zabezpečili neobmedzený prístup do týchto zón; berie na vedomie rozhodnutie troch krajín astanského procesu usporiadať nový samit v apríli 2018, na ktorom sa má rokovať o Sýrii a prípadných krokoch v tomto regióne; zdôrazňuje, že tieto kroky by žiadnym spôsobom nemali byť v rozpore s rozhovormi pod záštitou OSN/ženevským procesom, ani ich oslabovať;

4.  pripomína režimom v Sýrii, Rusku a Iráne, že sú podľa medzinárodného práva zodpovedné za strašné zločiny, ktoré naďalej páchajú v Sýrii, a že páchatelia týchto zločinov, či už ide o štáty alebo jednotlivcov, budú braní na zodpovednosť;

5.  vyjadruje veľké poľutovanie nad opakovaným vetom Ruska v BR OSN a skutočnosťou, že sa nedosiahla žiadna dohoda o obnovení mandátu spoločného vyšetrovacieho mechanizmu OPCW-OSN pred uplynutím jeho platnosti 17. novembra 2017; považuje tento postoj stáleho člena BR OSN s osobitnou zodpovednosťou za zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti za hanebný; zdôrazňuje, že v očiach sveta je blokovanie medzinárodného vyšetrovania v podstate znakom viny;

6.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad intervenciou Turecka na území Sýrie, ktoré je pod kontrolou kurdských síl; je naďalej vážne znepokojený eskaláciou napätia v Afrine, ako aj možnou konfrontáciou medzi tureckými ozbrojenými silami a Asadovými alebo ruskými silami a rastúcim napätím vo vzťahoch so Spojenými štátmi; vyzýva tureckú vládu, aby stiahla svoje jednotky a zohrávala konštruktívnu úlohu v sýrskom konflikte, čo je zároveň tureckým národným záujmom; opakuje pozícia PK/VP, že otvorenie nových frontov v Sýrii nie je v záujme bezpečnosti Turecka a varuje pred ďalším zhoršovaním humanitárnej krízy v krajine; požaduje úplné dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva vrátane ochrany civilného obyvateľstva a vyzýva na prímerie na celom území Sýrie vrátane Afrinu;

7.  potvrdzuje svoju podporu úsiliu globálnej koalície bojovať proti Dá’iš; zdôrazňuje, že koalícia a sýrske partnerské ozbrojené sily dosiahli významný pokrok v kampani zameranej na porážku Dá’iš v Sýrii; pripomína, že akékoľvek opatrenia prijaté na boj proti Dá’iš a ďalším skupinám, ktoré ako teroristické označila BR OSN, musia byť dôsledne v súlade s medzinárodným právom; vyzýva členské štáty a ich spojencov, aby zabezpečili úplnú transparentnosť, zodpovednosť a dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv;

8.  opäť naliehavo požaduje bezpečný, včasný a neobmedzený prístup k humanitárnej pomoci na celom území Sýrie a víta rezolúciu BR OSN č. 2393, ktorou sa obnovuje povolenie pre prístup humanitárnej pomoci cez hranice a frontové línie v Sýrii na ďalších 12 mesiacov (do 10. januára 2019); nabáda OSN a jej realizačných partnerov, aby naďalej podnikali kroky na zintenzívnenie dodávok humanitárnej pomoci do ťažko dostupných a obkľúčených oblastí, a to aj čo najúčinnejším využitím hraničných priechodov podľa rezolúcie BR OSN č. 2165 (2014); podporuje požiadavku urýchlenia humanitárneho odmínovania ako naliehavej potreby v celej Sýrii a pripomína všetkým stranám konfliktu, že nemocnice a zdravotnícky personál sú výslovne chránené na základe medzinárodného humanitárneho práva; odsudzuje rôzne prípady sexuálneho zneužívania a neprimeraného správania, ktorých výskyt sa odhalil v rámci činností organizácií medzinárodnej pomoci, vrátane sexuálneho vykorisťovania sýrskych utečencov zo strany tých, ktorí poskytovali pomoc v mene OSN a známych medzinárodných organizácií; dôrazne vyhlasuje, že by nemala existovať žiadna tolerancia pre takéto skutky; naliehavo vyzýva na dôkladné vyšetrenie takýchto prípadov a zdôrazňuje, že všetky zodpovedné osoby musia byť potrestané;

9.  zdôrazňuje, že by nemala existovať žiadna tolerancia ani beztrestnosť za ohavné zločiny spáchané v Sýrii vrátane trestných činov spáchaných voči náboženským a etnickým menšinám a iným skupinám a menšinám; opakuje svoju požiadavku na nezávislé, nestranné, dôkladné a dôveryhodné vyšetrovanie a trestné stíhanie zodpovedných osôb a podporuje prácu medzinárodného, nestranného a nezávislého mechanizmu (IIIM) pre medzinárodné zločiny spáchané v Sýrskej arabskej republike od marca 2012; s uspokojením berie na vedomie rozhodnutie EÚ poskytnúť 1,5 milióna EUR na finančnú podporu mechanizmu prostredníctvom svojho nástroja na podporu stability a mieru (IcSP); zdôrazňuje však, že podpora bude potrebná aj po uplynutí 18-mesačného trvania programu; zdôrazňuje význam toho, aby členské štáty plnili svoje záväzky a očakáva, že problém financovania IIIM sa predostrie a vyrieši na druhej bruselskej konferencii na podporu budúcnosti Sýrie a okolitého regiónu; požaduje okrem toho podporu organizácií občianskej spoločnosti a MVO, ktoré zhromažďujú a pomáhajú uchovávať dôkazy o porušovaní ľudských práv a humanitárneho práva;

10.  je naďalej presvedčený, že bez vyvodenia zodpovednosti za spáchané zločiny nie je v Sýrii možné dosiahnuť účinné riešenie konfliktu ani trvalý mier a požaduje prijatie stratégie EÚ pre zodpovednosť za zverstvá spáchané v Sýrii; pripomína svoju podporu zásade univerzálnej jurisdikcie v boji proti beztrestnosti a víta kroky, ktoré v tomto smere urobili niektoré členské štáty EÚ; víta zároveň iniciatívy členských štátov, aby sa vážne porušenia medzinárodného práva považovali za trestné činy v zmysle ich vnútroštátneho práva; opakuje svoju požiadavku voči EÚ a jej členským štátom, aby v úzkej spolupráci s podobne zmýšľajúcimi krajinami preskúmali možnosť zriadenia súdu pre vojnové zločiny spáchané v Sýrii, kým sa vec úspešne nepostúpi Medzinárodnému trestnému súdu; berie na vedomie dôležitú prácu Európskej siete kontaktných miest vo vzťahu k osobám zodpovedným za genocídu, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny a vyzýva PK/VP a Generálne riaditeľstvo pre spravodlivosť a spotrebiteľov, aby sieť podporili a zahrnuli ju v budúcnosti do úsilia o vyvodenie zodpovednosti v Sýrii;

11.  vyzýva všetky strany na dodržiavanie práva etnických a náboženských menšín v Sýrii vrátane kresťanov a všetkých, ktorí boli vysídlení, aby tieto menšiny naďalej mohli dôstojne, rovnoprávne a bezpečne žiť vo svojej historickej a tradičnej domovine alebo sa tam vrátiť a aby mohli v plnej miere a slobodne vyznávať svoje náboženstvo a vieru bez toho, aby boli vystavení akémukoľvek nátlaku, násiliu alebo diskriminácii; podporuje medzináboženský dialóg s cieľom presadzovať vzájomné porozumenie a bojovať proti fundamentalizmu;

12.  zostáva znepokojený, že dodnes nie je známe miesto pobytu obhajkyne ľudských práv a laureátky Sacharovovej ceny Razány Zajtúnaovej, ktorú v decembri 2013 v meste Dúma údajne uniesla ozbrojená skupina Jaysh al-Islam; požaduje zriadenie pracovnej skupiny EÚ, ktorá by koordinovala a posilnila úsilie o jej vypátranie, a zabezpečila jej prepustenie;

13.  vyzýva PK/VP, aby vyvinula všetko úsilie na obnovenie mierových rokovaní sprostredkovaných OSN a požadovala aktívnejšiu úlohu pri týchto rokovaniach a využila na to finančnú kapacitu EÚ a ochotu vyčleniť značné zdroje na obnovu Sýrie; naliehavo vyzýva PK/VP, aby v rámci svojho úsilia o zabezpečenie budúcnosti sýrskeho ľudu výraznejšie zapojila a aktívne podporila sýrsku občiansku spoločnosť a tých, ktorí chcú demokratickú, pluralitnú a inkluzívnu Sýriu, a aby začala druhou bruselskou konferenciou, ktorá sa bude konať 24. a 25. apríla 2018; nabáda PK/VP, aby spolupracovala so sýrskym ľudom s cieľom vypracovať stratégie lokalizovanej obnovy rôznych častí a regiónov Sýrie; zdôrazňuje, že EÚ by mala pri spolupráci so svojimi medzinárodnými partnermi zvážiť všetky dostupné možnosti vrátane leteckého zhadzovania pomoci a vytvorenia bezletových zón v zmysle rezolúcie BR OSN;

14.  víta druhú bruselskú konferenciu, ktorej organizátorom je EÚ, zameranú na vyjadrenie úplnej politickej a hospodárskej podpory medzinárodného spoločenstva pre ženevský proces pre Sýrčanov v núdzi a pre krajiny, ktoré prijali sýrskych utečencov, a jej prenesenie do praxe; uznáva úctyhodnú solidaritu, ktorú preukázali Jordánsko, Libanon a Turecko voči utečencom, a požaduje zvýšenie finančnej podpory EÚ a členských štátov zameranej na riešenie naliehavých potrieb utečencov a ich hostiteľských komunít; varuje pred začiatkom akéhokoľvek úsilia o obnovu pred dosiahnutím politickej dohody zahŕňajúcej všetky zmluvné strany pod záštitou OSN; vyzýva PK/VP, aby do tejto konferencie vo väčšej miere zapojila organizácie občianskej spoločnosti; v tejto súvislosti požaduje zvýšenú podporu pre mierové a demokratické sýrske organizácie občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv, aj prostredníctvom fondu Madad, nástroja na podporu stability a mieru a európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby si splnilo svoje nesplnené záväzky v oblasti humanitárnej pomoci v Sýrii a susedných krajinách;

15.  zdôrazňuje, že úsilie, ktoré vyvíja EÚ pri poskytovaní humanitárnej pomoci a plánovaní budúcnosti Sýrie, je chvályhodné; pripomína, že EÚ sa zaviazala, v súlade so svojou stratégiou, neposkytovať pomoc na obnovu Sýrie bezpodmienečne, ale až vtedy, keď bude nezvratne prebiehať komplexná, skutočná a inkluzívna politická transformácia, ktorú vyrokujú sýrske strany konfliktu na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2254 a Ženevského komuniké; zdôrazňuje, že Asadov režim, Putinovo Rusko a Irán nesú hlavnú zodpovednosť za hospodárske následky svojich vojenských zásahov; konštatuje, že akékoľvek záväzky na obnovu založené na prístupe zdola nahor a úspešné posilnenie postavenia miestnych aktérov, čím sa vylúčia známe teroristické skupiny, musia viesť k dosiahnutiu mieru a vyvodeniu zodpovednosti;

16.  dôrazne odsudzuje používanie detí v boji alebo pri teroristických útokoch; zdôrazňuje zásadný význam ochrany detí a ich prístupu k vzdelávaniu, a to aj pre detských utečencov v susedných krajinách, ako aj podpory psychologickej rehabilitácie týchto traumatizovaných detí;

17.  vyjadruje znepokojenie nad údajným návratom 66 000 utečencov do Sýrie v roku 2017 a zdôrazňuje, že je potrebné v plnej miere rešpektovať zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia; zdôrazňuje, že Sýria nie je bezpečná pre návrat utečencov a že EÚ nesmie takéto návraty podporovať; opakovane vyzýva členské štáty, aby dodržali svoje vlastné záväzky vrátane tých, ktoré boli stanovené v newyorskom vyhlásení, a aby zabezpečili rozdelenie zodpovednosti a sýrskym utečencom umožnili utiecť z vojnových zón a nájsť ochranu za hranicami susedného regiónu, a to aj prostredníctvom systémov presídľovania a prijímania osôb z humanitárnych dôvodov;

18.  víta okrem toho zaradenie dvoch sýrskych ministrov 26. februára 2018, ktorí boli vymenovaní v januári 2018 a nesú zodpovednosť za represívne opatrenia voči sýrskemu ľudu, na zoznam osôb, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia EÚ voči sýrskemu režimu; naliehavo žiada všetky členské štáty, aby zabezpečili úplný súlad s rozhodnutím Rady 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii, najmä zmrazenie aktív osôb v ňom uvedených, a zákaz prijímania osôb, ktoré majú prospech zo sýrskeho režimu alebo ho podporujú; odsudzuje nedávne správy o porušovaní tohto rozhodnutia a pripomína členským štátom ich povinnosti vyplývajúce z medzinárodného práva zatknúť a zadržať osoby podozrivé z páchania masových zverstiev na svojom území; vyzýva na uvalenie cielených sankcií na predstaviteľov Ruska a Iránu v nadväznosti na ich cielené a úmyselné opatrenia voči civilnému obyvateľstvu vo východnej Ghúte, ako aj v ostatných častiach Sýrie;

19.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Organizácii Spojených národov, členom medzinárodnej skupiny na podporu Sýrie a všetkým stranám zapojeným do konfliktu, a tiež aby zabezpečil preklad tohto textu do arabčiny.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2017)0227. (2) Ú. v. EÚ L 121, 10.5.2011, s. 11.