Všetci uznávame, že zdravotnícky personál je počas pandémie súčasťou dlhého zoznamu hrdinov. Aj napriek tomu sú to ľudia, ktorí sa unavia rovnako ako my ostatní. V ich prípade však únava môže mať oveľa dramatickejšie následky. „Záchranári musia pomáhať, je to v ich povahe. Nie vždy vedia, kedy sa majú alebo majú možnosť zastaviť, a môžu podceniť stupeň únavy. Vtedy sa môžu vyskytnúť chyby,“ hovorí doktor Bogdan Florea. Do riešenia tohto problému doktor Florea a jeho tím zapojili internet vecí. Spoločne vytvorili technológiu s názvom BRNoutID: aplikácia pre smartfóny „číta“ oči používateľa a výsledky prepája s údajmi o mozgovej aktivite. Na konci procesu používateľ získa presný údaj o stupni vyčerpania v reálnom čase. Riešenie bolo vyvinuté a predstavené na prvom paneurópskom online hackathóne EUvs.Virus, ktorý zorganizovala Európska komisia. Cieľom podujatia bolo nájsť riešenia v súvislosti s pandémiou COVID-19.

V čase, keď lokálne obchody v celom Slovinsku čelia dôsledkom opatrení na obmedzenie pohybu, sa kampaň „Európska karta mládeže“ (#EMKrepi) stala zdrojom novej nádeje. Jej myšlienka je pritom jednoduchá. Tým, že sa mladí Slovinci do 30 rokov zapoja do programu #EMKrepi, získajú u miestnych podnikateľov prístup k množstvu výhod. Dokonca tak môžu pomôcť zachrániť firmy svojich priateľov. S touto iniciatívou prišla Slovinská agentúra pre mládež (SLOAM), ktorá mladých ľudí podporuje v rozvíjaní potenciálu, integrácii do spoločnosti a prijímaní zodpovedných rozhodnutí. V rámci programu už bolo vystavených viac než 120 000 kariet pre 40 % slovinskej mládeže. „Karta poskytuje množstvo výhod vrátane viac než 70 000 zliav v celej Európe. Kampaň #EMKrepi je najnovším projektom. Vďaka tejto karte budú môcť mladí ľudia v najbližších mesiacoch nakupovať primárne slovinské výrobky a služby, čo prispeje k oživeniu našej ekonomiky,“ vysvetľuje Nika Stegovec.  

Obyvatelia celej Európy so zatajeným dychom sledujú, ako sa bude situácia vyvíjať ďalej. Opatrenia na obmedzenie pohybu sa postupne uvoľňujú, možnosť príchodu druhej vlny však vyzerá stále veľmi reálne. Len čas, a konkrétnejšie štatistika, nám ukáže, ako dlho ešte potrvá, kým sa z pandémie COVID-19 stane len zlá spomienka. Dr. Matjaž Leskovar a profesor Dr. Leon Cizelj pravidelne zverejňujú aktualizované štatistiky o vývoji pandémie, o ktoré sa pri navrhovaní nových opatrení opierajú slovinské úrady. Pôvodne sa však títo dvaja jadroví inžinieri pustili do vytvárania modelov COVID-19 len zo zvedavosti a s vedomím, že na pandémiu sa treba včas pripraviť, čo je v oblasti jadrovej energetiky skutočne zásadné. Štatistiky, ktoré zverejňuje ústav reaktorového inžinierstva Inštitútu Jožefa Stefana, sú zamerané na šírenie COVID-19 na Slovinsku. Ich prezentáciu možno nájsť na kanáli YouTube.

Koronavírus je v súčasnosti v celej Európe predmetom intenzívneho bádania a výskum ochorenia COVID-19 napreduje každým dňom. Aj profesor Roman Jerala spolu s tímom výskumníkov z ľubľanského Chemického inštitútu prispieva k medzinárodnému úsiliu zameranému na vývoj liekov a vakcín na boj proti novému vírusu. Európska únia zaujíma popredné miesto v podpore inovácií a pri koordinácii celosvetového výskumu, a to aj pokiaľ ide o pripravenosť na pandémiu. Jej opatrenia sa týkajú epidemiológie, reakcie na epidémie, vývoja diagnostiky, liečby a vakcín, ako aj zdrojov potrebných na realizáciu výskumu. Komisia a ministerstvá členských štátov sa tiež dohodli na prvom akčnom pláne s názvom ERAvsCorona, ktorý stanovuje 10 prioritných koordinovaných opatrení na boj proti koronavírusu.

Pre niektoré deti bolo vyučovanie doma spolu s neistým návratom do školy traumatické. Učiteľka základnej školy Jerneja dbá o to, aby sa aj napriek výnimočnému stavu jej žiaci aj naďalej učili a zapájali do vyučovania. Okrem toho sa snaží upevňovať medziľudské vzťahy, vzájomné porozumenie a vďačnosť medzi deťmi a ich rodičmi. Mnohí rodičia uviedli, že ich deťom chýbajú spolužiaci, a niekoľko rodičov uviedlo, že deťom chýba aj ich učiteľ. Jerneja hovorí, že je v neustálom kontakte s rodičmi a robí, čo môže, aby komunikovala s tými, ktorí nemajú počítače a potrebné vybavenie. Na komunikáciu s rodičmi využíva rôzne telefónne aplikácie, prostredníctvom ktorých sa s ňou rodičia môžu spojiť a porozprávať sa o potrebách svojich detí. „Chýbajú mi,“ povedala Jerneja. Uviedla nám však jeden pozitívny aspekt dištančného vzdelávania: „Toľko tvorivosti a spolupráce som už dávno nevidela.“

Taxislužby v celej Európe museli počas koronakrízy zapojiť všetku svoju kreativitu, ak chceli prežiť. Veľa z nich začalo ponúkať rôzne služby, napríklad doručovanie potravín a liekov. Mnoho ľudí však zápasí aj s tým, ako sa dopraviť do práce. Slovinsko totiž pre šírenie ochorenia COVID-19 verejnú dopravu na čas zastavilo. Vladimir Vidaković je taxikárom. Keď sa dopočul, že kolegyňa jeho matky teraz musí chodiť do práce hodinu pešo, rozhodol sa, že ju tam bude zdarma voziť. Keď si uvedomil, že v podobnej situácii sú aj ďalší ľudia, začal svoje služby ponúkať širšiemu okoliu. Takéto prejavy solidarity možno vidieť v celej Európe. Odkedy začalo platiť obmedzenie voľného pohybu, vodiči Federácie taxikárov v Madride uskutočnili približne 75 000 bezplatných jázd, počas ktorých prevážali pacientov alebo zdravotnícke vybavenie.

Komunita módnych tvorcov v posledných týždňoch skutočne drží spolu – či už ide o známe módne domy, ktoré využívajú svoje výrobné kapacity na výrobu rúšok, nemocničných plášťov a dezinfekčných prostriedkov na ruky, alebo o menšie značky, ktoré svoje zisky venujú na dobročinné účely. Ako prvé reagujú na potreby spoločnosti často osobnosti z oblasti umenia a dizajnérstva. Umelci sú už zo svojej podstaty nesmierne inovatívni, vynachádzaví a hlboko zanietení pre nové kreatívne výzvy. Módnu návrhárku Jelenu Prokovičovú spojila s ďalšími módnymi návrhármi, kostymérmi, stylistami a krajčírmi iniciatíva „Mask_Sign“, v rámci ktorej od rána až do večera trávia čas šitím ochranných rúšok. Spoločne už vyrobili viac než 1 000 bavlnených rúšok pre dospelých a stovky detských rúšok, ktoré darovali ľuďom z najzraniteľnejších skupín a zamestnancom zariadení zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb.