Written explanations of vote Monika BEŇOVÁ

Návrh rieši dlhodobú regulačnú medzeru, ktorá stavia európske spoločnosti do konkurenčnej nevýhody voči niektorým zahraničným aktérom, ktorí využívajú zahraničné dotácie. Zatiaľ čo dotácie poskytované členskými štátmi EÚ podliehajú prísnej kontrole podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci, dotácie poskytované tretími krajinami takejto kontrole často unikajú. To vedie k narušeniu rovnakých podmienok na vnútornom trhu a môže viesť k znevýhodneniu európskych spoločností, čo môže uškodiť aj pokroku v inovácií a vytváraniu pracovných miest v rámci Únie. Cieľom návrhu je posilniť otvorenú strategickú autonómiu EÚ, a tým podporiť jej postoj smerom von a riešiť rastúci obchodný skepticizmus. Potreba presadzovania pravidiel vnútorného trhu je navyše nevyhnutným predpokladom na upevnenie pokračujúcej podpory politík otvoreného a spravodlivého obchodu, ktoré zostávajú hlavným zdrojom prosperity v rámci EÚ. Toto nariadenie je koncipované ako autonómny nástroj v prípade absencie pokroku na multilaterálnych fórach, ako je WTO.

Táto revízia Smernice o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov sa snaží posilniť úlohu podnikov pri riešení environmentálnych a sociálnych výziev. Robí to stanovením spoločnej referenčnej hodnoty, aby všetky podniky oznamovali rovnaké ukazovatele. Cieľom tejto revízie je zabezpečiť, aby sa audity o udržateľnosti vykonávali v celom hodnotovom reťazci a aby sa úroveň istoty postupne zvyšovala.

Používanie informačných a komunikačných technológií IKT zohráva v posledných desaťročiach kľúčovú úlohu aj vo finančnom sektore. Samotná digitalizácia a z toho vyplývajúca vzájomná prepojenosť zosilňujú riziká IKT, a to najmä zvýšenie zraniteľnosti finančného systému voči kybernetickým hrozbám alebo narušeniam IKT. Je preto nutné zvážiť všetky aspekty a konať rozvážne v kontexte vysoko prepojeného globálneho finančného systému, v ktorom je potrebné apelovať na konzistentnosť medzinárodných regulácií a na aktívnu spoluprácu medzi príslušnými orgánmi. Na to, aby finančné subjekty mohli rýchlo riešiť incidenty súvisiace s IKT, sú potrebné účinné nástroje na obmedzenie škôd a zabezpečenie tak, aby sa nenarušila kontinuita obchodu.

Ide o pozmeňujúcu a doplňujúcu smernicu, ktorá je v súlade s prioritami Komisie pripraviť Európu na digitálny vek a vybudovať hospodárstvo, ktoré bude pripravené čeliť výzvam budúcnosti. Ide o súbežnú iniciatívu so zákonom o digitálnej prevádzkovej odolnosti (DORA)
Text navrhuje zmeniť a doplniť smernice tak, aby zahŕňali riadenie rizík kybernetickej bezpečnosti a informačných a komunikačných technológií (IKT). Je dôležité, aby Európska únia komplexne reagovala na akékoľvek digitálne riziká, ktorým sú finančné subjekty vystavené.

Európske policajné zložky majú v súčasnosti čoraz väčší problém vyrovnať sa s prudkým nárastom prípadov online kriminality. Tieto môžu zahŕňať kriminalitu v oblasti špičkových technológií, kybernetickú kriminalitu, podvody, a agresívny nárast gangov ransomvéru, ktoré hackujú a vydierajú európske subjekty, bez ohľadu na ich veľkosť alebo obrat. Smernica o opatreniach na dosiahnutie spoločnej kybernetickej bezpečnosti v celej Únii (NIS2) nahrádza pôvodnú smernicu NIS (NIS1). Návrh reflektuje na zmenené prostredie kybernetických bezpečnostných hrozieb a zavádza minimálnu harmonizáciu opatrení v celej EÚ. Na to, aby podniky, ktoré pôsobia v rôznych členských štátoch, podliehali rovnakému súboru pravidiel, sú potrebné jasne definované právne predpisy. NIS2 chce odstrániť neistotu a súčasnú neprehľadnosť. Ide o nevyhnutný krok pri harmonizácií nášho vnútorného trhu a zlepšení kybernetickej bezpečnosti v celej EÚ.

Chorvátsko prijalo Schengenské pravidlá pri vstupe do EÚ v roku 2013. V roku 2015 Chorvátsko vyhlásilo, že je pripravené začať proces Schengenského hodnotenia vo všetkých príslušných oblastiach. Po sérii hodnotiacich správ a návštev, v ktorých sa posúdilo, či Chorvátsko spĺňa podmienky na uplatňovanie schengenského práva v každej z príslušných oblastí politiky, sa zistili nedostatky a Rada prijala niekoľko odporúčaní na nápravu zistených nedostatkov. Následne Chorvátsko dokázalo, že je pripravené uspokojivým spôsobom uplatňovať všetky ustanovenia Schengenského právneho rámca.
Európsky parlament zdôrazňuje význam procesu rozširovania Schengenského priestoru a opätovne vyjadruje podporu k pristúpeniu Chorvátska. Parlament neustále nalieha na Radu, aby dodržala záväzok týkajúci sa Chorvátska a prijala okamžité rozhodnutie o zrušení kontrol na vnútorných hraniciach.

Európska únia je spoločenstvo krajín, ktoré je založené na spoločných hodnotách, ako sú rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Akčný plán EÚ na boj proti rasizmu na roky 2020 – 2025 je prvým nástrojom politiky EÚ, ktorý uznáva štrukturálny rozmer rasizmu. Tento akčný plán je dôležitým krokom k riešeniu rasizmu a rasovej diskriminácie, no v súčasnosti mu ešte chýbajú nadväzujúce mechanizmy, ambiciózne kritériá a jasné ciele. Ak chceme účinne bojovať proti všetkým formám rasizmu a diskriminácii, je nevyhnutné, aby členské štáty zabezpečili plnú implementáciu a účinné monitorovanie smernice o rasovej rovnosti a smernice o rovnakom zaobchádzaní hlavne v zamestnaniach, keďže obavy zo šírenia rasistických a xenofóbnych konšpiračných teórií neustále narastajú.

V septembri 2020 Komisia prijala návrh na zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % a nasmerovala EÚ na zodpovednú cestu k tomu, aby sa do roku 2050 stala klimaticky neutrálnou. Na dosiahnutie klimatickej neutrality je potrebné znížiť emisie z dopravy o 90 %. V súlade s tým všetky druhy dopravy vrátane námornej budú musieť prispieť k úsiliu o znižovanie emisií. Toto výrazné zníženie emisií CO2 v medzinárodnej námornej doprave si bude vyžadovať používať energie efektívnejšie, ako aj typy paliva, ktoré produkujú menej emisií. Prostredníctvom iniciatívy FuelEU Maritime by sa mal navrhnúť spoločný regulačný rámec EÚ na zvýšenie podielu obnoviteľných a nízkouhlíkových palív v palivovom mixe medzinárodnej námornej dopravy bez vytvárania prekážok pre jednotný trh.

Smernice pre zamestnanosť predstavujú spoločné priority a ciele pre národné politiky zamestnanosti a sociálnej inklúzie. Ruská invázia na Ukrajinu ešte viac zhoršila už existujúce sociálno-ekonomické problémy spôsobené krízou COVID-19.
Vzhľadom na dnešnú situáciu by nadchádzajúca revízia mala zahŕňať reformy na trhu práce vrátane vnútroštátnych mechanizmov stanovovania miezd. Revízia by mala nasledovať vnútroštátne postupy sociálneho dialógu s cieľom poskytovať spravodlivé mzdy, ktoré umožňujú dôstojnú životnú úroveň a udržateľný rast. Taktiež je potrebné bojovať proti diskriminácii vo všetkých jej formách, zabezpečiť rodovú rovnosť a podporovať zamestnanosť mladých ľudí. V tomto zmysle nástroj na obnovu a odolnosť a ďalšie fondy EÚ podporujú členské štáty pri zavádzaní potrebných reforiem a investícií. Usmernenia pre zamestnanosť sa majú vypracúvať každý rok, ale zvyčajne sa revidujú len každé tri roky. Usmernenia boli naposledy revidované v roku 2020.

Schengenský priestor je jedným z najväčších úspechov Európskej únie, uľahčuje voľný pohyb osôb v rámci schengenského priestoru bez kontrol na vnútorných hraniciach. Schengenský priestor má vážny vplyv na životy európskych občanov, najmä mobilných pracovníkov a všetkých, ktorí využívajú možnosť voľného pohybu v rámci EÚ.
Bulharsko a Rumunsko prijali schengenské acquis po svojom vstupe do Európskej únie v roku 2007. Dokončenie schengenského hodnotiaceho procesu pre Bulharsko a Rumunsko a pripravenosti týchto dvoch krajín na vykonávanie všetkých ustanovení schengenského acquis potvrdili experti SCH-EVAL a Rada vo svojich záveroch z júna 2011. Prijatie rozhodnutia Radou pre spravodlivosť a vnútorné veci však bolo opakovane odložené. Oceňujeme ochotu Rumunska a Bulharska dobrovoľne hostiť vyšetrovaciu misiu, ktorá z ich strany predstavuje prejav úprimnej spolupráce a vzájomnej dôvery, napriek tomu, že už splnili všetky zákonné požiadavky a neexistujú žiadne dôvody na ďalšie hodnotenia. Toto hlasovanie preto nalieha na Radu, aby prijala všetky potrebné kroky na prijatie rozhodnutia o uplatňovaní ustanovení schengenského acquis v Bulharskej republike a Rumunsku do konca roku 2022.