SPRÁVA o rodovej rovnosti v zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o rodovej rovnosti v zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ

(2019/2167(INI))

Európsky parlament,

– so zreteľom na ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja a najmä na ciele 5 a 16,

– so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW),

– so zreteľom na strategické partnerstvo EÚ – OSN pre mierové operácie a krízové riadenie a jeho priority na roky 2019 – 2021, ktoré Rada schválila 18. septembra 2018, pričom za hlavnú prioritu boli stanovené otázky týkajúce sa žien, mieru a bezpečnosti,

– so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu, ktoré boli prijaté na IV. svetovej konferencii o ženách v roku 1995, a so zreteľom na výsledky revíznych konferencií,

– so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti z 31. októbra 2000 a na nadväzujúce rezolúcie č. 1820 (z 19. júna 2008), č. 1888 (z 30. septembra 2009), č. 1889 (z 5. októbra 2010), č. 1960 (zo 16. decembra 2010), č. 2106 (z 24. júna 2013), č. 2122 (z 18. októbra 2013), č. 2242 (z 13. októbra 2015), č. 2467 (z 23. apríla 2019) a č. 2493 (z 29. októbra 2019),

– so zreteľom na dohodu prijatú 12. decembra 2015 na 21. konferencii zmluvných strán (COP21) Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) v Paríži (Parížska dohoda),

– so zreteľom na spoločné vyhlásenie o obchode a posilnení ekonomického postavenia žien pri príležitosti ministerskej konferencie Svetovej obchodnej organizácie (ďalej len „WTO“) v decembri 2017 v Buenos Aires,

– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania[1] a na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii[2],

– so zreteľom na Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu a jeho protokoly, a najmä na Protokol o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne so ženami a deťmi,

– so zreteľom na iniciatívu EÚ a OSN s názvom Spotlight,

– so zreteľom na závery Rady z 10. decembra 2018 o ženách, mieri a bezpečnosti,

– so zreteľom na strategický prístup EÚ k otázke žien, mieru a bezpečnosti a na súvisiaci akčný plán EÚ na roky 2019 – 2024,

– so zreteľom na usmernenia na podporu a ochranu všetkých ľudských práv lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb (ďalej len „LGBTI“), ktoré Rada Európskej únie prijala na svojom zasadnutí 24. júna 2013,

– so zreteľom na zoznam opatrení na presadzovanie rovnosti LGBTI osôb, ktorý Komisia uverejnila v decembri 2015,

– so zreteľom na akčný plán EÚ pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020 (GAP II), ktorý Rada prijala 26. októbra 2015, a na výročné správy o jeho vykonávaní,

– so zreteľom na svoje uznesenie z 31. mája 2018 o vykonávaní spoločného pracovného dokumentu útvarov [SWD(2015)0182] s názvom Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien: ako môžu vonkajšie vzťahy EÚ v období 2016 – 2020 zmeniť život dievčat a žien[3] a uznesenie z 25. novembra 2010 o desiatom výročí rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 z roku 2000 o ženách, mieri a bezpečnosti[4],

– so zreteľom na Európsky konsenzus o rozvoji z 19. mája 2017,

– so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2020 s názvom Stratégia EÚ pre rodovú rovnosť [COM(2020)0152],

– so zreteľom na operačné usmernenia pre vedenie misií a personál týkajúce sa uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, ktoré 8. októbra 2018 vydal veliteľ civilných operácií Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ),

– so zreteľom na dokument s názvom Vykonávanie rezolúcií BR OSN o ženách, mieri a bezpečnosti v súvislosti s operáciami a misiami SBOP, ktorý Rada prijala 22. marca 2012,

– so zreteľom na modernizované všeobecné normy správania pre misie a operácie SBOP z 22. januára 2018,

– so zreteľom na stratégiu ESVČ pre rodovú rovnosť a rovnosť príležitostí na roky 2018 – 2023 z novembra 2017,

– so zreteľom na správu ESVČ z 10. novembra 2016 o východiskovej štúdii o integrácii ľudských práv a rodového hľadiska do spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky Európskej únie,

– so zreteľom na globálnu stratégiu ESVČ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie z júna 2016,

– so zreteľom na článok 2, článok 3 ods. 5 a článok 21 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ),

– so zreteľom na článok 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

– so zreteľom na článok 54 rokovacieho poriadku,

– so zreteľom na stanovisko Výboru pre zahraničné veci,

– so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A9-0145/2020),

A. keďže zásada rovnosti žien a mužov je základnou zásadou EÚ, ktorá je zakotvená v zmluvách a v Charte základných práv Európskej únie; keďže uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti by sa preto malo ako horizontálna zásada začleniť do všetkých činností a politík EÚ a vykonávať; keďže EÚ by mala prispieť k budovaniu sveta, v ktorom všetci ľudia bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, etnický alebo sociálny pôvod, genetické vlastnosti, jazyk, náboženstvo alebo vieru, politické alebo iné zmýšľanie, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, narodenie, zdravotné postihnutie, vek, sexuálnu orientáciu alebo rodovú identitu môžu pokojne žiť a využívať rovnaké práva a rovnaké príležitosti na uplatnenie svojho potenciálu;

B. keďže piatym cieľom udržateľného rozvoja je dosiahnuť rodovú rovnosť a posilniť postavenie všetkých žien a dievčat na celom svete; keďže žiadna rozvojová stratégia nemôže byť účinná, pokiaľ ženy a dievčatá nezohrávajú ústrednú úlohu, a keďže piaty cieľ udržateľného rozvoja sa musí horizontálne začleniť do rôznych oblastí politiky, v ktorých má EÚ právomoc konať;

C. keďže viaceré krajiny, ako sú Švédsko, Dánsko, Švajčiarsko a Nórsko, prijali rámce na presadzovanie zahraničnej politiky so silným dôrazom na rodovú rovnosť a keďže Francúzsko, Španielsko, Luxembursko, Írsko, Cyprus, Nemecko a iné krajiny oznámili svoj úmysel zaradiť rodovú rovnosť medzi priority svojej zahraničnej politiky; keďže týmto druhom politiky by sa mala podporiť rodovo transformačná vízia zahraničnej politiky, ktorej prioritou je rodová rovnosť, ktorá chráni a podporuje ľudské práva žien a iných tradične marginalizovaných skupín, zaručuje pre ne spravodlivý prístup k sociálnym, hospodárskym a politickým zdrojom a ich účasť na všetkých úrovniach, vyčleňuje primerané zdroje na uskutočnenie tejto vízie a zohľadňuje názory obhajkýň ľudských práv a občianskej spoločnosti; keďže každá budúca zahraničná a bezpečnostná politika EÚ by sa mala zamerať na dosiahnutie týchto cieľov;

D. keďže fyzické, psychologické a sexuálne násilie, chudoba, ozbrojené konflikty a dôsledky núdzových situácií v oblasti klímy a ohrozenia verejného zdravia a iných núdzových situácií obzvlášť postihujú ženy a dievčatá a keďže na riešenie týchto problémov je nevyhnutné posilniť ich postavenie; keďže možno pozorovať odmietavý postoj k právam žien a LGBTI+ osôb; keďže každé chápanie bezpečnosti sa musí jasne zameriavať na ľudské práva s cieľom podporovať činnosti, ktoré vedú k dosiahnutiu mieru; keďže usmernenia Rady týkajúce sa LGBTI osôb sú účinným nástrojom na podporu plného užívania ľudských práv zo strany LGBTI osôb a zároveň dobrým základom pre budovanie ambicióznej budúcej stratégie pre rovnosť LGBTI osôb;

E. keďže zahraničná a bezpečnostná politika, v ktorej nie sú zastúpené práva žien, dievčat a LGBTI+ osôb a ktorá nerieši súčasné nespravodlivosti, ešte viac posilňuje nerovnováhu; keďže každý, kto chce ukončiť tieto nespravodlivosti, musí uznať nevyvážené rozdelenie síl medzi rodmi;

F. keďže v súvislosti so ženami a dievčatami sa hovorí predovšetkým o viktimizácii, ktorá ženy a dievčatá zbavuje ich vplyvu a eliminuje ich schopnosti ako vykonávateliek pozitívnej zmeny; keďže čoraz väčšie množstvo dôkazov poukazuje na to, že zmysluplná účasť žien a dievčat na predchádzaní konfliktom a ich riešení, na budovaní mieru a na obnove po konfliktoch zvyšuje udržateľnosť, kvalitu a trvácnosť mieru a odolnosť miestnych komunít a pomáha predchádzať všetkým formám rodovo motivovaného násilia; keďže napriek tomu, že ženy zohrávajú rozhodujúcu úlohu, pokiaľ ide o nastoľovanie trvalého mieru, tvorili v rokoch 1992 až 2018 iba 13 % vyjednávačov vo veľkých mierových procesoch, iba 4 % signatárov a iba 3 % sprostredkovateľov;

G. keďže ženy a dievčatá sa môžu stretávať s viacerými formami diskriminácie; keďže rodovo motivované násilie vrátane predčasných a nútených sobášov a mrzačenia ženských pohlavných orgánov, nedostatočný prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelaniu, čistej vode, hygiene a výžive, obmedzený prístup k službám sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv (SRZP) a nerovná účasť na politickom rozhodovaní, ako aj vo verejných a súkromných inštitúciách, prispievajú k diskriminácii a marginalizácii; keďže ochrana dievčat pred násilím a diskrimináciou, najmä pokiaľ ide o vzdelávacie, informačné a zdravotnícke služby vrátane SRZP, sú obzvlášť dôležité na zabezpečenie plného uplatňovania ich ľudských práv; keďže dievčatá z radov utečencov a migrantov sú v obzvlášť zraniteľnej situácii;

H. keďže dnešné dievčatá sa v budúcnosti budú musieť vyrovnať s dôsledkami konfliktov a núdzových situácií a v prípade zdĺhavých konfliktov vyrastajú v škodlivých podmienkach s dlhodobými účinkami; keďže dievčatá majú osobitné potreby a stretávajú sa s osobitnými problémami, ktoré sa líšia od potrieb a problémov dospelých žien, čo širšie kategórie „detí“ a „žien“ často nezohľadňujú;

I. keďže v roku 2020 si pripomíname dôležité výročia rámcov týkajúcich sa práv žien a rodovej rovnosti vrátane Pekinskej deklarácie a akčnej platformy z roku 1995 a rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti z roku 2000;

J. keďže strategický prístup EÚ k otázke žien, mieru a bezpečnosti predstavuje významný pokrok, pokiaľ ide o zapojenie EÚ do programu zameraného na ženy, mier a bezpečnosť; keďže tento prístup zdôrazňuje potrebu konkrétnych záväzkov a opatrení, ako aj potrebu zapojenia, ochrany a podpory žien a dievčat s cieľom dosiahnuť trvalý mier a bezpečnosť; keďže akčný plán EÚ pre ženy, mier a bezpečnosť bol prijatý v roku 2019 v záujme uplatnenia uvedeného strategického prístupu, no premena tohto politického záväzku na činy zostáva výzvou; keďže je mimoriadne dôležité, aby zamestnanci EÚ zintenzívnili svoje úsilie o začlenenie problematiky žien, mieru a bezpečnosti do svojej práce s cieľom nielen zvýšiť účinnosť misií, ale tiež zabezpečiť práva žien a rodovú rovnosť ako také;

K. keďže akčný plán pre rodovú rovnosť II (GAP II) vyplynul z odporúčaní Parlamentu so zameraním na posun v inštitucionálnej kultúre EÚ na úrovni ústredí a delegácií s cieľom vytvoriť systémové zmeny v spôsobe, akým EÚ pristupuje k zásade rodovej rovnosti, ako aj na premenu životov žien a dievčat v štyroch základných oblastiach; keďže uplatňovanie a podpora rodovej rovnosti v zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ do veľkej miery závisia od úspešného vykonávania a hodnotenia GAP II s cieľom odporučiť opatrenia na zlepšenie budúceho rámca GAP (nový akčný plán EÚ pre rodovú rovnosť III v roku 2020);

L. keďže pôvodný GAP I priniesol určitý pokrok, no bol poznačený aj viacerými nedostatkami: úzkym rozsahom pôsobnosti, absenciou rodovo citlivého rozpočtovania, nedostatočným chápaním rámca rodovej rovnosti zo strany delegácií EÚ, nedostatočným odhodlaním vedenia EÚ a nedostatkom inštitucionálnej štruktúry a stimulov na motivovanie a primeranú podporu zamestnancov; keďže GAP II predstavoval dôležitý krok vpred, pokiaľ ide o podporu rodovej rovnosti vo vonkajších vzťahoch EÚ s viacerými pozitívnymi trendmi, no vyžaduje si plnú informovanosť a pevné odhodlanie EÚ a jej členských štátov zabrániť akémukoľvek zhoršeniu a urýchliť jeho pokrok; keďže GAP II stále vykazuje viacero nedostatkov, pokiaľ ide o vykonávanie hlavných priorít a cieľov udržateľného rozvoja týkajúcich sa rodovej rovnosti, problémy pri presnom podávaní správ o pokroku dosahovanom pri plnení všetkých cieľov a o kvalitatívnych údajoch a uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v politických dialógoch; keďže je stále potrebné ďalej rozšíriť rozsah jeho pôsobnosti, primerane vykonávať rodovo citlivé rozpočtovanie a zosúladiť časové rámce medzi programovými a rozpočtovými cyklami; keďže väčšie odhodlanie vedúcich predstaviteľov EÚ a zavedenie inštitucionálnej štruktúry a stimulov na motivovanie a primeranú podporu a odbornú prípravu zamestnancov majú zásadný význam pre dosiahnutie hmatateľných výsledkov, pokiaľ ide o posilnenú rodovú rovnosť na celom svete;

M. keďže v rámci GAP II sa stanovil cieľ uplatniť do roku 2020 opatrenia týkajúce sa rodovej rovnosti v 85 % všetkých nových iniciatív EÚ; keďže napriek dosiahnutému pokroku bolo v roku 2018 rodové hľadisko začlenené len do 55 % až 68 % nových programov;

N. keďže delegácie a misie EÚ sú v popredí, pokiaľ ide o vykonávanie GAP II v partnerských krajinách, a vedenie a znalosti vedúcich aj ostatných pracovníkov delegácií a misií majú významnú úlohu pri zaisťovaní úspešného vykonávania GAP II; keďže sa odporúča, aby prístup k vedúcim a riadiacim pozíciám v delegáciách EÚ malo viac žien;

O. keďže ženy sú v politike a v rozhodovacích procesoch vrátane oblastí zahraničnej politiky a medzinárodnej bezpečnosti v EÚ a na celom svete stále nedostatočne zastúpené a podhodnotené; keďže v EÚ zastáva pozíciu ministerky obrany šesť žien a medzi 27 ministrami zahraničných vecí sú len tri ženy; keďže toto nedostatočné zastúpenie má významný vplyv na prijaté politické rozhodnutia;

P. keďže v stratégii pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2024 sa stanovil cieľ dosiahnuť vyvážené zastúpenie mužov a žien na úrovni 50 % na všetkých úrovniach riadenia Komisie do konca roka 2024;

Q. keďže v ESVČ zastávajú muži 75 % pozícií stredného manažmentu a 87 % pozícií vyššieho manažmentu; keďže vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredseda Komisie (VP/PK) sa zaviazal, že do konca svojho funkčného obdobia dosiahne cieľ 40 % riadiacich funkcií obsadených ženami; keďže v dôsledku nedávnych vymenovaní vznikla štruktúra, v rámci ktorej stoja vo funkciách zástupcov generálnych tajomníkov výlučne muži;

R. keďže politiky EÚ majú tendenciu prezentovať ženy ako obete sexuálneho a rodovo motivovaného násilia a zaoberať sa ich ochranou najmä potom, čo k takémuto násiliu došlo; keďže väčší politický a operačný dôraz na prevenciu porušovania ľudských práv, ktorý by riešil nerovnomerné rozloženie síl v rodových vzťahoch, by zlepšil politiky EÚ v tejto oblasti;

S. keďže v oblasti realizácie SRZP sa na celom svete dosiahol pokrok, no naďalej existujú značné nedostatky v zabezpečovaní SRZP a prístupe k nim; keďže na celom svete možno pozorovať znepokojujúci odmietavý postoj k právam žien a LGBTIQ+ osôb, v rámci ktorého sa obmedzujú SRZP a zakazujú sa sexuálna výchova a rodové štúdie; keďže v roku 2018 sa znížilo množstvo opatrení EÚ v oblasti SRZP a na túto oblasť sa vzťahoval najnižší počet globálnych opatrení útvarov Komisie týkajúcich sa rodovej rovnosti; keďže je naozaj potrebné opätovne potvrdiť odhodlanie EÚ podporovať, chrániť a uplatňovať právo každého jednotlivca na úplnú kontrolu nad otázkami súvisiacimi s jeho SRZP bez diskriminácie a násilia;

T. keďže práca poradcov a kontaktných miest pre rodové otázky má význam pre premietnutie politík EÚ týkajúcich sa rodovej rovnosti a otázok žien, mieru a bezpečnosti do analýz, plánovania, vykonávania a hodnotenia, ako aj pre začleňovanie rodového hľadiska do každodenných úloh a operácií; keďže poradcovia a kontaktné miesta pre rodové otázky zohrávajú dôležitú úlohu pri horizontálnej integrácii politík súvisiacich s rodovou rovnosťou; keďže vyššia miera uprednostňovania rodovej rovnosti v delegáciách EÚ, dostatočný čas na uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a odhodlanie projektových manažérov dostatočne zohľadňovať hľadisko rodovej rovnosti vo svojej práci sú potrebné na zabezpečenie toho, že kontaktné miesta budú môcť primerane rozvíjať svoju činnosť; keďže je potrebné prijať ďalšie opatrenia, aby sa zabezpečilo, že pracovná náplň kontaktných osôb pre rodové otázky zahŕňa úlohy týkajúce sa ich zodpovednosti za uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a podporu rodovej rovnosti;

U. keďže iba jedna tretina všetkých delegácií EÚ vykonáva činnosť súvisiacu s právami LGBTIQ+ osôb; keďže usmernenia EÚ v oblasti LGBTIQ+ sa neuplatňujú jednotne a ich vykonávanie vo veľkej miere závisí od znalostí a záujmu vedenia delegácií, a nie od dodržiavania štrukturálneho prístupu;

V. keďže ženské skupiny občianskej spoločnosti a aktivistky zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri presadzovaní programu zameraného na mier a bezpečnosť a ich účasť je nevyhnutná v záujme zohľadňovania otázok rodovej rovnosti; keďže priestor občianskej spoločnosti sa v rôznych oblastiach zužuje, a to aj pokiaľ ide o organizácie žien a obhajkyne ľudských práv, SRZP a práva LGBTIQ+ osôb; keďže obhajkyne ľudských práv často čelia dodatočným a odlišným rizikám a prekážkam, ktoré sú prierezové a formované zakorenenými rodovými stereotypmi; keďže počas celého cyklu plánovania, vykonávania, monitorovania a hodnotenia GAP III musí byť zabezpečená neustála spolupráca s organizáciami žien a obhajkyňami ľudských práv; keďže na aktívne riešenie akýchkoľvek foriem odmietavých postojov a ďalšie presadzovanie spoločností vyznačujúcich sa rodovou rovnosťou sú potrebné ambicióznejšie vnútorné a vonkajšie opatrenia;

W. keďže hlavnými prekážkami pri plnení cieľov EÚ v oblasti rodovej rovnosti sú obmedzené finančné prostriedky a nedostatok personálu; keďže chýba aj súdržnosť politík v oblasti rodovej rovnosti a zatiaľ neexistuje jednotný systém, ktorým by sa zabezpečilo rovnaké chápanie a uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v inštitúciách EÚ;

X. keďže zahrnutie rodového hľadiska do zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ znamená aj uznanie osobitných rodových rozmerov a dôsledkov globálnych javov, medzi ktoré patrí zmena klímy, migrácia, obchod a bezpečnosť, a boj proti nim, ako aj stavanie skúseností a potrieb žien a skupín, ktoré čelia viacerým a prierezovým formám diskriminácie a marginalizácii, do centra tvorby politiky;

1. vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby naďalej posilňovali práva žien a dievčat a presadzovali takú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, v rámci ktorej sa bude uplatňovať rodovo transformačná vízia; zdôrazňuje, že je potrebné, aby takáto politika vychádzala z dôsledného uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, rodovej analýzy s údajmi rozčlenenými podľa rodu a veku a rodovo citlivými ukazovateľmi a systematického posúdenia vplyvu rodovej rovnosti v záujme identifikácie, formulovania a monitorovania opatrení vo všetkých oblastiach, aby sa posilnila rodová rovnosť a zabezpečila zmysluplná a spravodlivá úloha pri rozhodovaní pre ženy a osoby z rôznych prostredí; nabáda EÚ, aby preskúmala možnosti spoločného využívania, riadenia a aktualizovania rodovej analýzy systematickým spôsobom;

2. naliehavo žiada Komisiu, VP/PK a členské štáty, aby ďalej posilňovali svoju podporu rodovej rovnosti, plného uplatňovania ľudských práv všetkými ženami a dievčatami a posilňovania ich postavenia na celom svete a aby zohrávali kľúčovú a čoraz väčšiu úlohu pri zefektívňovaní a využívaní zdrojov na tento účel;

3. víta tri tematické piliere GAP II, a to 1) zabezpečenie fyzickej a duševnej integrity dievčat a žien, 2) podporu hospodárskych a sociálnych práv a posilnenie postavenia dievčat a žien a 3) posilnenie vplyvu a účasti dievčat a žien; konštatuje, že v rámci tematických priorít a medzi rôznymi aktérmi EÚ sa dosiahol nerovnomerný pokrok; žiada preto, aby Komisia, VP/PK a všetky členské štáty vyvíjali väčšie úsilie s cieľom plne vykonávať GAP a dosiahnuť výkonnostné normy, ktoré sa v ňom stanovujú; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v roku 2018 predstavoval boj proti obchodovaniu so ženami a dievčatami na účely všetkých foriem vykorisťovania cieľ s najnižším počtom opatrení oznámených v rámci GAP II a že tento cieľ bol zároveň jediným cieľom, v súvislosti s ktorým sa počet oznámených opatrení v porovnaní s rokom 2017 znížil;

4. víta návrh Komisie uskutočniť prieskum a predložiť v roku 2020 nový GAP na roky 2021 – 2025 (GAP III); zdôrazňuje, že GAP III by mal vychádzať zo smerovania stanoveného v súčasnom GAP II a rozviesť ho a mal by zohľadňovať skúsenosti získané pri jeho súčasnom vykonávaní; zdôrazňuje, že tento dokument musí mať formu oficiálneho oznámenia, aby sa zabezpečilo jeho účinné vykonávanie; pripomína, že spoločná zahraničná a bezpečnostná politika podlieha osobitným pravidlám a postupom a že politiky Únie a členských štátov v oblasti rozvojovej spolupráce by sa mali vzájomne dopĺňať a posilňovať, pričom by mali byť v plnej miere dodržané zásady a zmluvy EÚ vrátane článkov 2, 3 a 5 Zmluvy o EÚ; víta odporúčania Komisie členským štátom, pokiaľ ide o ich prístup k rodovej rovnosti prostredníctvom vonkajšej činnosti, s cieľom napĺňať politické ciele v súlade s GAP v oblastiach ich právomoci;

5. víta akčný plán EÚ pre ženy, mier a bezpečnosť a vyzýva na jeho dôsledné vykonávanie; víta, že podpora programu zameraného na ženy, mier a bezpečnosť bola zahrnutá do spoločného vyhlásenia o spolupráci medzi EÚ a NATO z roku 2018; víta rozhodnutie aktualizovať akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu a žiada, aby sa do neho zahrnulo uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a cielené opatrenia v oblasti rodovej rovnosti a práv žien vrátane SRZP; okrem toho víta novú stratégiu EÚ zameranú na odstránenie obchodovania s ľuďmi, ktorá sa plánuje na rok 2021;

6. žiada prehĺbiť súdržnosť a koordináciu politík pri plnení záväzkov týkajúcich sa rodovej rovnosti, ktoré sa prijali v rámci vonkajšej činnosti EÚ; zdôrazňuje, že strategický prístup EÚ by mal byť prepojený a zosúladený s novým GAP III, a žiada, aby bol akčný plán EÚ pre ženy, mier a bezpečnosť z roku 2019 začlenený do GAP III ako samostatná kapitola; zdôrazňuje význam súčasného normatívneho rámca, ktorý sa týka programu zameraného na ženy, mier a bezpečnosť; trvá na tom, že tento rámec by mal byť základom všetkých opatrení na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni a že akékoľvek snahy odstúpiť od stanovených záväzkov v tejto oblasti alebo v nich poľaviť treba rozhodne odmietnuť;

7. vyzýva všetky členské štáty, aby prijali feministicky orientovanú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ktorá sa bude zaoberať prekážkami brániacimi ženám získať a udržať si nielen vedúce úlohy na vysokej úrovni a kľúčové pozície, ako sú veľvyslanecké a sprostredkovateľské pozície v medzinárodných mierových rozhovoroch a rokovaniach, ale aj začiatočnícke pozície; pripomína, že by sa mali brať do úvahy faktory, ktoré by mohli odradiť ženy od účasti, ako napríklad nedostatok politík podporujúcich rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, nevyvážené rozdelenie rodinných povinností a očakávanie, že ženy budú primárne poskytovateľky starostlivosti o dieťa, ktoré často vedú k tomu, že ženy prerušujú kariéru alebo prechádzajú na prácu na čiastočný úväzok, a globálne vnímanie vedúceho postavenia žien zo strany verejnosti; ďalej zdôrazňuje, že pri presadzovaní cieľov vedúceho postavenia žien v programe zameranom na ženy, mier a bezpečnosť je rovnaká odmena za rovnakú prácu jednou zo základných zásad EÚ a mala by sa uplatňovať prostredníctvom presadzovania hospodárskych a sociálnych práv žien, a to tak mimo EÚ, ako aj v rámci nej, pripomína, že členské štáty sú povinné odstrániť diskrimináciu na základe pohlavia, pokiaľ ide o všetky aspekty a podmienky odmeňovania za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty;

Rodová rovnosť ako hlavná zásada vonkajšej činnosti EÚ

8. vyzýva ESVČ, príslušné útvary Komisie, európske agentúry, ktoré pôsobia za hranicami Európskej únie, a členské štáty, aby systematicky začleňovali uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a prierezovej perspektívy do zahraničnej a bezpečnostnej politiky, politiky rozširovania, obchodnej a rozvojovej politiky EÚ, a to aj na mnohostranných fórach a v rámci každej tvorby politiky, politických a strategických dialógov, verejných vyhlásení, globálneho podávania správ a monitorovania v oblasti ľudských práv, ako aj postupov hodnotenia a podávania správ; trvá na tom, že rodová rovnosť by mala byť základnou hodnotou všetkých vonkajších činností EÚ;

9. zdôrazňuje, že je potrebné vykonať ďalšiu analýzu dynamiky moci, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou politík a praxe EÚ a súčasného programového cyklu, s cieľom zanalyzovať a riešiť ich rodové dôsledky;

10. pripomína, že je dôležité začleňovať prierezovú perspektívu do všetkých vonkajších činností EÚ a že činnosti EÚ by mali zohľadňovať skúsenosti žien z rôznych prostredí, a najmä tých, ktoré čelia prierezovým formám diskriminácie a marginalizácii na základe ich veku, pohlavia, rasy, náboženstva, sociálno-ekonomického a právneho postavenia, schopností, sexuálnej orientácie a rodovej identity; pripomína, že ženy nie sú homogénnou skupinou ani nevystupujú jednotne;

11. zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť trvalé odhodlanie vykonávať GAP III na najvyšších politických úrovniach; žiada, aby sa v rámci GAP III stanovilo, že 85 % oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) by sa malo vyhradiť na programy, ktorých významným alebo hlavným cieľom je rodová rovnosť, a žiada, aby sa v rámci tohto širšieho záväzku podstatná časť ODA vyčlenila na programy, ktorých hlavným cieľom je rodová rovnosť vrátane SRZP; požaduje ďalšie cielené opatrenia na dosiahnutie rodovej rovnosti; okrem toho žiada, aby sa v novom GAP posilnil solídny prístup založený na dôkazoch, ktorý bol prijatý v rámci GAP II, a to použitím kvalitatívnych analýz na posúdenie skutočného vplyvu takýchto programov na presadzovanie rodovej rovnosti; žiada, aby sa zlepšilo podávanie správ o finančných prostriedkoch EÚ určených na zabezpečenie rodovej rovnosti, ktoré sa vyčlenili a vyplatili v partnerských krajinách prostredníctvom GAP III;

12. odporúča, aby sa v súvislosti s GAP III stanovili jasné, merateľné a časovo ohraničené ukazovatele úspechu na monitorovanie krátkodobých, strednodobých a dlhodobých zmien, aby sa zodpovednosť rozdelila medzi jednotlivých aktérov a aby sa v každej partnerskej krajine vytýčili jasné ciele, ktoré sa vypracujú v úzkej spolupráci s dotknutou partnerskou krajinou, pričom sa aktívne zapoja organizácie občianskej spoločnosti, iní relevantní aktéri občianskej spoločnosti a miestne malé a stredné podniky (MSP); vyzýva ESVČ, Komisiu a členské štáty EÚ, aby sa prostredníctvom nového GAP opäť zaviazali uplatňovať hľadisko rodovej rovnosti vo všetkých odvetviach; vyzýva ESVČ, príslušné útvary Komisie a členské štáty EÚ, aby navrhli ďalšie opatrenia zamerané na rodovú rovnosť;

13. požaduje, aby sa pomocou GAP III bojovalo proti odmietavému postoju k právam žien prostredníctvom posilnenia prístupu žien a dievčat k vzdelaniu, informáciám a SRZP a zabezpečila ich ochrana pred nátlakom, násilím, diskrimináciou a zneužívaním; takisto zdôrazňuje, že nový GAP by sa mal výslovne zaoberať ochranou, účasťou a presadzovaním práv žien vo všetkých kontextoch vrátane nestabilných štátov a kontextov súvisiacich s konfliktmi;

14. domnieva sa, že vzdelanie je kľúčom k dosiahnutiu rodovej rovnosti a posilneniu postavenia žien a dievčat; vyzýva preto EÚ, aby v nadchádzajúcom GAP III posilnila svoje odhodlanie podporovať rodovú rovnosť a bojovať proti rodovým stereotypom v rámci vzdelávacích systémov a prostredníctvom nich; žiada, aby sa v tomto smere zvážili viaceré príležitostí v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky;

15. víta strategický prístup EÚ k otázke žien, mieru a bezpečnosti a akčný plán EÚ týkajúci sa tejto oblasti, ktoré boli prijaté v roku 2019, a žiada ich dôsledné vykonávanie; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že napriek jasným cieľom a ukazovateľom je premietnutie tohto politického záväzku do konkrétnych opatrení aj naďalej problematické a vyžaduje si neustále úsilie; zdôrazňuje význam národných akčných plánov na vykonávanie programu zameraného na ženy, mier a bezpečnosť; víta skutočnosť, že takmer všetky členské štáty EÚ prijmú do konca roka svoje národné akčné plány k rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN č. 1325; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že len jeden z nich vyčlenil rozpočet na ich vykonávanie; vyzýva členské štáty, aby vyčlenili príslušný rozpočet, vytvorili vnútroštátne mechanizmy parlamentného dohľadu a zaviedli kvóty na účasť žien v mechanizmoch kontroly, hodnotenia a dohľadu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že mnohí zamestnanci EÚ nezačlenili program zameraný na ženy, mier a bezpečnosť do svojej práce a že tento program sa považuje za niečo, čo možno uplatňovať na základe vlastného uváženia a s cieľom zlepšiť účinnosť misií, ale nie na zabezpečenie samotných práv žien a rodovej rovnosti;

16. vyzýva Komisiu, aby zvýšila svoje úsilie o uplatnenie štruktúrovaného prístupu rodovo citlivého rozpočtovania s cieľom presne sledovať všetky súvisiace výdavky, a to aj v oblasti vonkajšej činnosti, a aby zabezpečila ex ante a ex post posúdenie vplyvu rôznych programov financovaných EÚ na rodovú rovnosť a podala o tom správu Európskemu parlamentu; zdôrazňuje, že toto hodnotenie by sa malo zakladať na údajoch rozčlenených podľa rodu a veku a že jeho výsledok by sa mal začleniť do programového cyklu; zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť spoľahlivosť rodovej analýzy takou harmonizáciou údajov zhromaždených delegáciami EÚ, aby boli porovnateľné; žiada, aby rodová analýza zohrávala úlohu pri vymedzovaní cieľov, programov, projektov a dialógu v rámci stratégie danej krajiny;

17. žiada, aby sa podporilo vyčlenenie 85 % osobitných finančných prostriedkov na programy, ktorých významným alebo hlavným cieľom je rodová rovnosť, v rámci navrhovaného nariadenia o Nástroji susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI) a aby sa znížili administratívne prekážky s cieľom umožniť prístup miestnych a malých organizácií občianskej spoločnosti k finančným prostriedkom; zdôrazňuje, že je dôležité určiť ďalšie uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a cielené opatrenia ako jasné ciele podľa nariadenia NDICI a zabezpečiť, že partnerom bude poskytnutá dostatočná politická a finančná podpora, aby mohli toto nariadenie vykonávať; žiada, aby sa rodovo špecifické ukazovatele uplatňovali vo fáze výberu projektov a vo fázach monitorovania a hodnotenia všetkých opatrení zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ, ktoré sú financované z rozpočtu EÚ; zdôrazňuje potrebu zvýšiť účinnosť používania súčasných a budúcich zdrojov EÚ prostredníctvom rodovo citlivého rozpočtovania, najmä v čase výziev, ako sú ďalší viacročný finančný rámec (VFR), rozpočtové obmedzenia a dôsledky krízy spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19;

18. vyzýva Komisiu, ESVČ a delegácie EÚ, aby uznali dievčatá a mladé ženy ako hnaciu silu zmien a podporovali ich bezpečnú, zmysluplnú a inkluzívnu účasť na občianskom a verejnom živote, a to aj zohľadnením spätnej väzby organizácií vedených mládežou a ich podporou prostredníctvom budovania kapacít; zdôrazňuje pozitívnu úlohu, ktorú dievčatá, mladé ženy a ženy zohrávajú pri dosahovaní udržateľného mieru a sociálnej súdržnosti, a to aj prostredníctvom iniciatív vedených miestnymi dievčatami a ženami v oblasti predchádzania konfliktom a budovania mieru; žiada EÚ a členské štáty, aby zabezpečili primeraný rozpočet na vzdelávanie v núdzových situáciách s cieľom zaistiť, že každé dievča bude mať šancu uspieť, a to aj v podmienkach konfliktov a prírodných katastrof;

19. uznáva, že počas humanitárnych kríz sa ešte väčšmi prehlbujú problémy súvisiace so SRZP, a pripomína, že v krízových zónach, a najmä v zraniteľných skupinách, ako sú utečenci a migranti, sú ženy a dievčatá obzvlášť vystavené sexuálnemu násiliu, sexuálne prenosným chorobám, sexuálnemu vykorisťovaniu, znásilňovaniu ako vojnovej zbrani a neželaným tehotenstvám; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci svojej humanitárnej pomoci považovali za vysokú prioritu rodovú rovnosť a SRZP, ako aj zodpovednosť a prístup k spravodlivosti a náprave za porušovanie sexuálnych a reprodukčných práv a rodovo motivované násilie, a to aj pokiaľ ide o odbornú prípravu humanitárnych aktérov a súčasného a budúceho financovania; zdôrazňuje význam odporúčania Výboru pre rozvojovú pomoc OECD (DAC) o ukončení sexuálneho vykorisťovania, zneužívania a obťažovania v rámci rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci; v tejto súvislosti víta dôraz, ktorý zainteresované strany v oblasti rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci kladú na riešenie problémov zneužívania a obťažovania v situáciách súvisiacich s konfliktom; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali začlenenie organizácií pre práva žien, ako aj organizácií vedených ženami a obhajcov ľudských práv žien, do humanitárnych koordinačných a rozhodovacích štruktúr;

20. žiada preskúmanie synergií medzi internými a externými programami Únie s cieľom zaistiť ucelený a kontinuálny prístup k politikám v rámci Únie aj mimo nej, ako napríklad v prípade mrzačenia ženských pohlavných orgánov;

21. vyzýva Komisiu, aby zaviedla obchodnú politiku EÚ založenú na hodnotách, ktorou sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany pracovných a environmentálnych práv a rešpektovanie základných slobôd a ľudských práv vrátane rodovej rovnosti; pripomína, že vo všetkých obchodných a investičných dohodách EÚ sa musí zohľadňovať rodové hľadisko a musia zahŕňať ambicióznu a vymáhateľnú kapitolu o obchode a udržateľnom rozvoji; pripomína, že rokovanie o obchodných dohodách by mohlo predstavovať dôležitý nástroj na presadzovanie rodovej rovnosti a posilnenie postavenia žien v tretích krajinách a žiada, aby sa zbierali údaje o dôsledkoch obchodu rozčlenené podľa rodu; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby do ex ante a ex post posúdení vplyvu zahrnuli rodový vplyv obchodnej politiky a dohôd EÚ rozdelený podľa krajín a odvetví; zdôrazňuje, že výsledky rodovo-špecifickej analýzy by sa mali zohľadniť v obchodných rokovaniach – berúc do úvahy pozitívne aj negatívne vplyvy počas celého procesu od rokovaní až po fázu vykonávania – a mali by ich sprevádzať opatrenia na prevenciu alebo kompenzáciu možných negatívnych účinkov; víta odhodlanie Komisie po prvýkrát v histórii EÚ zabezpečiť, že sa do modernizovanej dohody o pridružení medzi Čile a EÚ zahrnie osobitná kapitola o rodovej rovnosti, a žiada, aby sa presadzovalo a podporovalo začlenenie takýchto kapitol do všetkých ďalších obchodných a investičných dohôd EÚ, a to na základe existujúcich medzinárodných príkladov a ich pridanej hodnoty vyplývajúcej z vykonaných posúdení;

22. žiada členské štáty, aby plne dodržiavali spoločnú pozíciu k vývozu zbraní, a osobitne vyzýva členské štáty, aby brali do úvahy riziko, že sa vyvezené materiály použijú na rodovo motivované násilie alebo násilie páchané na ženách či deťoch alebo ho uľahčia; zdôrazňuje, že rodovo citlivý prístup znamená bezpečnostný prístup sústredený na človeka, ktorého cieľom je zvýšenie bezpečnosti žien vrátane hospodárskej, sociálnej a zdravotnej bezpečnosti;

Dôraz na rodové hľadisko a rozmanitosť v inštitucionálnej kultúre EÚ na úrovni ústredí a delegácií

23. vyzýva členské štáty, aby vytvorili formálnu pracovnú skupinu pre rodovú rovnosť; žiada, aby sa zaviedlo nové zloženie Rady, v ktorom by spoločne rokovali ministri a štátni tajomníci EÚ zodpovední za rodovú rovnosť s cieľom uľahčiť uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých politikách EÚ vrátane zahraničnej a bezpečnostnej politiky;

24. víta prácu, ktorú doteraz vykonali hlavná poradkyňa ESVČ pre rodové otázky a neformálna pracovná skupina EÚ pre otázky žien, mieru a bezpečnosti, a to aj tým, že zabezpečili účasť príslušných organizácií občianskej spoločnosti na svojich rokovaniach; vyjadruje však poľutovanie nad obmedzenou kapacitou, pokiaľ ide o personál a zdroje pridelené úradu hlavnej poradkyne pre rodové otázky a žiada, aby bola držiteľka tejto funkcie priamo podriadená VP/PK; zdôrazňuje, že je potrebné ešte účinnejšie používať zdroje pridelené tomuto úradu; vyzýva VP/PK, aby pokračoval vo svojom úsilí v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, aby v rámci každého riaditeľstva ESVČ vymenoval poradcu pre rodové otázky na plný úväzok, ktorý bude priamo podriadený hlavnej poradkyni a aby povzbudzoval svojich zamestnancov k úzkej spolupráci s Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť; zdôrazňuje, že výmena informácií medzi inštitúciami a agentúrami EÚ je dôležitým a vysoko účinným nástrojom na predchádzanie vysokým administratívnym nákladom a zbytočnému zvyšovaniu byrokracie;

25. víta stratégiu ESVČ pre rodovú rovnosť a rovnosť príležitostí na roky 2018 – 2023 a žiada, aby sa táto stratégia zaktualizovala tak, aby obsahovala konkrétne, merateľné a záväzné politické záväzky týkajúce sa zastúpenia žien na riadiacich pozíciách; nalieha na to, aby sa dosiahol cieľ 50 % zastúpenia žien na riadiacich pozíciách, a to aj ako vedúcich delegácií a misií a operácií v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP); víta pokrok v podobe žien predstavujúcich 41 % riadiacich pracovníkov na všetkých úrovniach, ktorý v tomto smere dosiahla Komisia; vyjadruje poľutovanie nad tým, že ESVČ tento cieľ zďaleka nedosahuje, keďže ženy zastávajú len dve z ôsmich pozícií osobitných zástupcov EÚ, 31,3 % pozícií na úrovni stredného manažmentu a 26 % na úrovni vyššieho manažmentu; vyzýva súčasného VP/PK, aby podnikol potrebné kroky na riešenie tejto situácie a vyzýva členské štáty, aby navrhli viac žien na vyššie pozície;

26. poukazuje na nedostatok rozmanitosti v inštitúciách EÚ, a preto zdôrazňuje, že je dôležité zaviesť ciele v oblasti rozmanitosti, a to najmä pokiaľ ide o rasu, schopnosti a etnický pôvod; zdôrazňuje, že je potrebné, aby ESVČ upravila svoje postupy náboru a prijímania do zamestnania s cieľom venovať väčšiu pozornosť rozmanitosti a začleneniu; zdôrazňuje potrebu rodovo responzívnych postupov prijímania zamestnancov, a to aj zo strany Európskeho úradu pre výber pracovníkov; žiada, aby rodovo responzívne vedenie bolo súčasťou náplní práce v strednom a vyššom manažmente;

27. vyzýva VP/PK, aby zabezpečil, že vedúci delegácií EÚ v zahraničí budú formálne zodpovední za začlenenie rodovej rovnosti do všetkých aspektov práce delegácie a za podávanie správ o situácii v tejto oblasti; vyzýva VP/PK, aby zabezpečil, že v rámci delegácií EÚ sa určia konkrétne kontaktné miesta pre rodové otázky s cieľom zaistiť plynulosť pracovných procesov a znížiť byrokraciu na minimum; zdôrazňuje, že je potrebné, aby kontaktné miesta pre rodové otázky mali k dispozícii dostatočné zdroje a čas na plnenie svojich úloh, pričom v opisoch pracovných miest by sa mali podrobne uvádzať ich povinnosti; zdôrazňuje, že by mali byť priamo podriadené vedúcemu delegácie/vedúcemu sekcie, mali by mať prístup ku všetkým relevantným dokumentom a odbornej príprave potrebnej na vykonávanie svojich povinností a v prípade potreby by mali mať riadiace právomoci; žiada usmernenia týkajúce sa rodovej rovnosti pre všetky delegácie EÚ a v tejto súvislosti o vypracovanie systému podávania správ cez internet, prehľadných formulárov a vydanie príručky na uľahčenie práce delegácií;

28. zdôrazňuje, že rodovú rovnosť nemožno dosiahnuť bez toho, aby ju presadzovali vedúci predstavitelia; v tejto súvislosti žiada povinnú a prispôsobenú odbornú prípravu v oblasti rodovej rovnosti a uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti pre všetkých riadiacich pracovníkov ESVČ, zamestnancov diplomatických služieb EÚ a vedúcich/veliteľov misií a operácií v rámci SBOP; zdôrazňuje, že poverovacie listy a opisy pracovných miest nových vedúcich delegácií EÚ musia obsahovať konkrétne odkazy na rodovú rovnosť; zdôrazňuje, že ich hodnotenia musia zahŕňať osobitné kritériá, pokiaľ ide o prácu, ktorá bola vykonaná s cieľom zabezpečiť uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti; zdôrazňuje, že presadzovanie práv žien a rodovej rovnosti by malo byť horizontálnou prioritou všetkých osobitných zástupcov EÚ a hlavnou zásadou ich mandátu, najmä v prípade osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva;

29. zdôrazňuje, že účasť žien na misiách SBOP prispieva k účinnosti misie a je hnacou silou dôveryhodnosti EÚ ako zástancu rovnakých práv pre mužov a ženy na celom svete; víta skutočnosť, že vo všetkých civilných misiách SBOP bol vymenovaný poradca pre rodové otázky a vyzýva, aby sa takýto poradca vymenoval aj vo vojenských misách SBOP; nabáda členské štáty EÚ, aby navrhli ženy ako kandidátky na existujúce voľné miesta; žiada, aby bol všetok vojenský a civilný personál EÚ dostatočne vyškolený v oblasti rodovej rovnosti a otázok žien, mieru a bezpečnosti, a to najmä pokiaľ ide o to, ako začleniť rodové hľadisko do svojich úloh; vyjadruje poľutovanie nad tým, že počet žien pôsobiacich v misiách SBOP a najmä vo vojenských operáciách je stále veľmi nízky; naliehavo vyzýva ESVČ, aby presadzovala potrebu konkrétneho cieľa a politického záväzku zvyšovať počet žien v misiách a operáciách krízového riadenia EÚ; naliehavo vyzýva členské štáty, aby preskúmali spôsoby, ako posilniť politiky prijímania a udržania zamestnancov a podporovať účasť žien v misiách na budovanie a zachovanie mieru; zdôrazňuje, že je potrebné začleniť do rozpočtu EÚ nový riadok, z ktorého by sa financovala funkcia poradcov pre rodové otázky v rámci vojenských misií SBOP;

30. zdôrazňuje, že len v niekoľkých misiách EÚ v rámci SBOP sa poskytuje odborná príprava v oblasti sexuálneho a rodovo motivovaného obťažovania, a vyzýva ESVČ a členské štáty, aby poskytovali povinnú odbornú prípravu s cieľom bojovať proti takémuto obťažovaniu vo všetkých misiách a operáciách a aby zabezpečili účinnú ochranu obetí a oznamovateľov; žiada, aby sa zaktualizovali modernizované všeobecné normy správania pre misie a operácie SBOP tak, aby sa do nich zahrnula zásada nulovej tolerancie nečinnosti vedúcich a riadiacich predstaviteľov EÚ v súvislosti so sexuálnym a rodovo motivovaným násilím;

31. naliehavo vyzýva VP/PK a členské štáty, aby do rozhodnutí Rady a mandátov misií, ktoré sa týkajú SBOP, zahrnuli odkazy na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 a nadväzujúce rezolúcie, a aby zabezpečili, že misie a operácie SBOP budú mať ročný akčný plán na plnenie cieľov budúceho GAP III a akčného plánu EÚ pre ženy, mier a bezpečnosť; žiada, aby sa do nových nástrojov SBOP vrátane Európskeho obranného fondu a navrhovaného Európskeho mierového nástroja zahrnula rodová analýza;

32. víta čoraz väčšiu sieť kontaktných osôb pre rodové otázky s podporou vedenia a prístupom k odbornej príprave; v tejto súvislosti konštatuje, že sa uskutočnilo regionálne stretnutie kontaktných osôb pre rodové otázky pôsobiacich na západnom Balkáne a v Turecku s cieľom posilniť prácu v oblasti rodovej rovnosti a uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti; víta zlepšenie spolupráce so západným Balkánom v rámci partnerskej iniciatívy skupiny G7, v ktorej sa EÚ dohodla na partnerstve s Bosnou a Hercegovinou v záujme posilnenia programu zameraného na ženy, mier a bezpečnosť;

33. zdôrazňuje význam presadzovania rodovej rovnosti v zahraničnej politike EÚ, a to aj prostredníctvom vzťahov Parlamentu s tretími krajinami; v tejto súvislosti víta rozhodnutie delegácií Parlamentu vymenovať v každej delegácii zástupcu pre rodové otázky; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať rovnosť a rozmanitosť vo všetkých činnostiach delegácií, a to aj počas oficiálnych parlamentných stretnutí s tretími krajinami;

 

Uprednostňovanie ochrany a presadzovania práv a účasti žien a dievčat

34. vyzýva EÚ a členské štáty, aby dodržiavali všetky medzinárodné záväzky týkajúce sa globálneho programu rodovej rovnosti; ďalej ich vyzýva, aby povzbudili a podporili partnerské štáty pri odvolávaní výhrad, ktoré vzniesli v súvislosti s Dohovorom o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, a aby vykonali vyhlásenie a akčný plán prijatý na IV. svetovej konferencii OSN o ženách v roku 1995 v Pekingu, a to aj prostredníctvom právnych predpisov;

35. pripomína kľúčovú úlohu žien ako budovateliek mieru a zdôrazňuje význam úlohy žien pri podporovaní dialógu, budovaní mieru a prinášaní rôznych pohľadov na to, čo znamenajú mier a bezpečnosť; poukazuje na to, že zabezpečenie zmysluplnej a spravodlivej účasti žien na rokovaniach o zahraničnej politike EÚ a mierových a bezpečnostných procesoch je spojené s väčšou hospodárskou prosperitou, znížením porušovania ľudských práv a pokrokom v oblasti globálnej bezpečnosti, demokracie a udržateľného mieru; konštatuje, že presadzovanie práv žien v krajinách zasiahnutých krízou alebo konfliktom podporuje silnejšie a odolnejšie komunity; vyzýva VP/PK, ESVČ a členské štáty, aby chránili práva dievčat a žien a zabezpečili ich plnú a zmysluplnú účasť v rôznych fázach cyklu konfliktov v súvislosti s činnosťami EÚ pri predchádzaní a mediácii konfliktov;

36. poukazuje na to, že záväzok predchádzať všetkým formám sexuálneho a rodovo motivovaného násilia vrátane násilia zo strany intímneho partnera, násilia online, škodlivých praktík, ako je mrzačenie ženských pohlavných orgánov a detské, predčasné a nútené sobáše, násilia páchaného v mene cti, ako aj sexuálneho a rodovo motivovaného násilia súvisiaceho s konfliktmi, obchodovania s ľuďmi a sexuálneho vykorisťovania, zneužívania a obťažovania, bojovať proti nim a trestne ich stíhať má zásadný význam; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je potrebné poskytovať pomoc obetiam; zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať ženám a dievčatám, ktoré čelia viacerým a prierezovým formám diskriminácie; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby ratifikovali Istanbulský dohovor ako prvý právne záväzný medzinárodný nástroj, ktorého cieľom je predchádzať násiliu páchanému na ženách a bojovať proti nemu, čím pôjdu príkladom na celom svete a v rámci vonkajších vzťahov EÚ preukážu, že záväzok EÚ odstrániť toto násilie je dôveryhodný; požaduje revíziu a aktualizáciu usmernení EÚ v oblasti násilia páchaného na ženách a dievčatách a boja proti všetkým formám ich diskriminácie;

37. zdôrazňuje, že rodovú rovnosť nemožno dosiahnuť bez toho, aby boli zapojení aj muži a chlapci; domnieva sa, že pri presadzovaní rodovej rovnosti je potrebné vyzývať mužov a chlapcov, aby sa zúčastňovali a aktívne prispievali ako aktéri zmeny, čím sa budú riešiť rodové stereotypy; pripomína najmä úlohu a zodpovednosť mužov a chlapcov v boji proti sexuálnemu a rodovo motivovanému násiliu;

38. vyzýva VP/PK, ESVČ a členské štáty, aby zabezpečili plné vykonávanie usmernení EÚ týkajúcich sa obhajcov ľudských práv a aby prijali prílohu s cieľom uznať a rozvinúť ďalšie stratégie a nástroje, ktoré by umožnili lepšie a účinnejšie reagovať na špecifické situácie, hrozby a rizikové faktory, ktorým sú vystavené obhajkyne ľudských práv vrátane aktivistiek z radov dievčat a mladých žien, a predchádzať im; žiada okamžité uplatnenie rodového hľadiska a osobitných opatrení na podporu obhajkýň ľudských práv vo všetkých programoch a nástrojoch zameraných na ochranu obhajcov ľudských práv;

39. zdôrazňuje, že v mnohých častiach sveta ľudské práva žien a dievčat nie sú plne zaručené, pričom organizácie občianskej spoločnosti vrátane organizácií pre práva žien a dievčat čelia čoraz väčším výzvam v dôsledku zužujúceho sa dostupného demokratického priestoru na celom svete; pripomína zásadnú prácu organizácií občianskej spoločnosti v teréne, pokiaľ ide o udržanie mieru a podporu zapojenia žien do mierových procesov, politiky, verejnej správy, budovania inštitúcií, právneho štátu a odvetvia bezpečnosti; vyzýva delegácie EÚ, aby monitorovali odmietavý postoj k rodovej rovnosti a SRZP a tendenciu zužovať priestor občianskej spoločnosti a aby prijali konkrétne kroky na ochranu občianskej spoločnosti pred hrozbami, obťažovaním, násilím a nenávistnými prejavmi; naliehavo vyzýva Komisiu, ESVČ, členské štáty a vedúcich delegácií EÚ, aby zabezpečili podporu miestnej občianskej spoločnosti vrátane organizácií žien a obhajcov ľudských práv tým, že budú presadzovať primeranú úroveň budovania kapacít, a aby zaistili, že spolupráca a konzultácia s nimi bude štandardným prvkom ich práce; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili iniciatívy zamerané na spochybňovanie a transformáciu negatívnych rodových noriem a stereotypov vo všetkých kontextoch;

40. vyzýva Komisiu a ESVČ, aby systematicky podporovali SRZP, čím prispejú k dosiahnutiu všetkých cieľov udržateľného rozvoja súvisiacich so zdravím, ako sú prenatálna starostlivosť a opatrenia na zabránenie vysokorizikovým pôrodom a na zníženie dojčenskej a detskej úmrtnosti; poukazuje na to, že je potrebné podporovať prístup k plánovanému rodičovstvu a zdravotnej starostlivosti o matky, komplexnej vekovo primeranej sexuálnej výchove, antikoncepcii, bezpečným a zákonným službám v oblasti umelého prerušenia tehotenstva a rešpektovanie práva žien rozhodovať o svojom vlastnom tele a v tejto súvislosti byť chránené proti akejkoľvek forme diskriminácie, nátlaku alebo násilia; vyzýva Komisiu, aby bojovala proti vplyvu globálneho umlčiavacieho pravidla tým, že bude výrazne podporovať financovanie SRZP prostredníctvom finančných nástrojov dostupných v rámci vonkajšieho rozmeru EÚ;

41. pripomína, že ženy a dievčatá sú neúmerne postihnuté zmenou klímy v dôsledku kultúrnych a štrukturálnych rodových nerovností; uznáva, že rodová rovnosť je nevyhnutná pre dosiahnutie mieru, bezpečnosti a udržateľného rozvoja a pre účinné riadenie klimatických výziev a že pre dosiahnutie spravodlivého prechodu, pri ktorom sa na nikoho nezabudne, je potrebná prierezová perspektíva; poukazuje na to, že ženy tvoria iba 30 % vyjednávačov zodpovedných za otázky klímy, a pripomína, že zmysluplná a rovnocenná účasť žien v rozhodovacích orgánoch na úrovni EÚ a na vnútroštátnej a miestnej úrovni, pokiaľ ide o politiku a opatrenia v oblasti zmeny klímy, je nevyhnutná pre dosiahnutie dlhodobých klimatických cieľov; dôrazne odporúča, aby bol GAP III jasne prepojený s Parížskou dohodou, a vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zabezpečili prístup organizácií žien k medzinárodným klimatickým fondom;

42. vyjadruje poľutovanie nad tým, že ženy a dievčatá na celom svete sú stále vystavené systematickej diskriminácii vo viacerých formách; konštatuje, že je potrebné bojovať proti chudobe žien tým, že sa pre ne zabezpečí rovnaký prístup k hospodárskym zdrojom; pripomína, že väčšie zapojenie žien do trhu práce, lepšia podpora podnikania žien, rovnaký prístup ku kapitálu, a to aj pre podnikateľky, ochrana rovnosti príležitostí a rovnosti odmien mužov a žien za rovnakú prácu a podpora rovnováhy pracovného a osobného života sú kľúčovými faktormi dosahovania dlhodobej udržateľnej a inkluzívnej hospodárskej prosperity, boja proti nerovnostiam a podpory finančnej nezávislosti žien; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby v prípade potreby zvýšili dostupnosť financovania, a to aj prostredníctvom mikropôžičiek, a aby spolupracovali s partnerskými krajinami na zlepšení postavenia žien, a to aj v oblastiach, ako sú dedičské práva na majetok a pôdu, prístup k právnemu postaveniu a k finančnej a digitálnej gramotnosti a ochrana pred detskou prácou a inými formami vykorisťovania;

43. zdôrazňuje potrebu uplatňovať rodovú perspektívu v rámci migračnej politiky EÚ, ktorá bude zaručovať práva žien a dievčat z radov žiadateľov o azyl a utečencov, okamžite zaviesť rodovo citlivé azylové a migračné postupy a zintenzívniť úsilie o zaistenie náležitej identifikácie potenciálneho násilia, obťažovania, znásilnenia a obchodovania so ženami, ako aj ochrany pred nimi v prijímacích centrách v celej Európe;

44. odsudzuje všetky formy násilia páchaného na ženách a dievčatách vrátania obchodovania s ľuďmi; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili spoluprácu s tretími krajinami v záujme boja proti všetkým formám obchodovania s ľuďmi, pričom by mali venovať osobitnú pozornosť rodovému rozmeru obchodovania s ľuďmi s cieľom konkrétne bojovať proti detským sobášom, sexuálnemu vykorisťovaniu žien a dievčat a sexuálnej turistike; žiada, aby sa zaviedol rodovo citlivý prístup k obchodovaniu s ľuďmi prostredníctvom komplexného riešenia vplyvu obchodovania s ľuďmi na uplatňovanie širokej škály ľudských práv;

45. trvá na tom, že dievčatá a ženy, ktoré sa stali obeťami znásilnenia počas vojen, musia mať prístup k nediskriminačnej starostlivosti, a konkrétne ku komplexnej zdravotnej starostlivosti; v tejto súvislosti trvá na tom, že je potrebné zaistiť ochranu práva na život a dôstojnosť všetkých žien a dievčat prostredníctvom aktívneho boja proti škodlivým praktikám; zdôrazňuje, že je potrebné odstrániť používanie znásilnenia ako vojnovej zbrane a prostriedku útlaku, a že EÚ musí vyvinúť tlak na vlády tretích krajín a všetky zainteresované strany pôsobiace v regiónoch, kde k takémuto rodovo motivovanému násiliu dochádza, aby s takýmito praktikami skoncovali, potrestali páchateľov a pracovali s obeťami a postihnutými ženami a komunitami, aby im pomohli s liečbou a zotavením;

46. berie na vedomie trvalý pokrok pri vykonávaní iniciatívy EÚ a OSN s názvom Spotlight, ktorá je zameraná na odstránenie násilia páchaného na ženách a dievčatách na celom svete a v rámci ktorej bolo v roku 2018 vyčlenených 270 miliónov eur pre programy v Afrike a Latinskej Amerike; vyzýva EÚ, aby sa prevzala silné vedenie, pokiaľ ide o výzvu k akcii na ochranu pred rodovo motivovaným násilím v núdzových situáciách a podporu poskytovanú obetiam sexuálneho a rodovo motivovaného násilia súvisiaceho s konfliktmi; pripomína Komisii a členským štátom význam výsledku konferencie o ukončení sexuálneho a rodovo motivovaného násilia počas humanitárnych kríz, ktorá sa konala v Osle;

47. konštatuje, že v roku 2018 sa EÚ a OSN dohodli na novom súbore progresívnych priorít pre spoluprácu pri mierových operáciách a krízovom riadení na roky 2019 – 2021; zdôrazňuje, že je potrebné určiť založenie kolaboratívnej platformy EÚ a OSN zameranej na ženy, mier a bezpečnosť ako prvoradú prioritu;

48. pripomína varovanie OSN, že pandémia ochorenia COVID-19 odhaľuje a prehlbuje všetky druhy nerovností vrátane rodovej nerovnosti; vyjadruje hlboké znepokojenie nad nerovným rozdelením prác v oblasti domácej aj verejnej starostlivosti, vzhľadom na to, že ženy tvoria približne 70 % celosvetovej zdravotnej pracovnej sily, nad znepokojujúcim prudkým nárastom rodovo motivovaného násilia, čiastočne v dôsledku dlhších období obmedzenia pohybu, a nad obmedzeným prístupom k reprodukčnému zdraviu a zdraviu matiek; žiada preto, aby sa vypracovali cielené a konkrétne opatrenia na riešenie sociálno-ekonomického vplyvu ochorenia COVID-19 na ženy a dievčatá; zdôrazňuje, že je potrebné urýchlene sprístupniť primerané finančné prostriedky, aby sa zabezpečilo, že organizácie žien, obhajcovia ľudských práv a mierotvorcovia budú mať úplný a neobmedzený prístup ku kvalitným technológiám, čím sa im umožní zmysluplná účasť na rozhodovacích procesoch počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19; zdôrazňuje, že VP/PK a Komisia musia uznať potrebu ľudskej bezpečnosti, ktorá zahŕňa všetky aspekty strategického prístupu EÚ k otázke žien, mieru a bezpečnosti; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby vykonávanie globálnej reakcie EÚ na ochorenie COVID-19 nebolo rodovo necitlivé, aby sa primerane riešili osobitné potreby žien a iných marginalizovaných skupín a aby sa zaistilo ich zapojenie do celého programového cyklu;

°

° °

49. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

MENŠINOVÉ STANOVISKO

v súlade s článkom 55 ods. 4 rokovacieho poriadku

Derk Jan Eppink

 

Skupina ECR nesúhlasí s obsahom tejto správy ani s jej ideologickými predpokladmi.

 

Prístup tejto správy je kolektivistický. Ako skupina ECR podporujeme práva jednotlivcov a meritokraciu, nie „práva skupiny“ podnecované politikou identity. Základom by mala byť sloboda jednotlivca.

 

Skupina ECR sa domnieva, že je dôležité, aby všetky osoby mali rovnaké príležitosti a že na správnom mieste by mala byť správna osoba. Pohlavie tejto osoby by malo byť irelevantné. Žiadna diskriminácia by v takom prípade nemala existovať. Premena „rodu“ na ideologický faktor nepovedie k lepšiemu rozhodovaniu ani k lepším výsledkom. V tejto správe sa dokonca žiada o vyšší počet cieľov v oblasti rozmanitosti. Ak sa táto správa uplatní v praxi, povedie to k zvýšenému počtu nákladných a neúčinných byrokratických mechanizmov kontroly. Napríklad, „pozícia poradcu pre rodové otázky na plný úväzok na každom riaditeľstve ESVČ“ nepovedie k lepším operačným výsledkom ani k vyššej spokojnosti európskeho daňovníka. Kandidáti by sa mali posudzovať na základe ich vlastností, nie pohlavia. Vzhľadom na základnú zásadu subsidiarity by sa EÚ neodôvodnene uchýlila k nadmernej regulácii.

 

Domnievame sa tiež, že zahraničná a bezpečnostná politika by mala byť vo výlučnej kompetencii členských štátov, nie Európskej únie.

 

 

STANOVISKO VÝBORU PRE ZAHRANIČNÉ VECI (22.6.2020)

pre Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť

k rodovej rovnosti v zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ

(2019/2167(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Hannah Neumann

 

NÁVRHY

Výbor pre zahraničné veci vyzýva Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A. keďže EÚ by mala prispievať k budovaniu sveta, v ktorom všetci ľudia bez ohľadu na rod, vek, sexuálnu orientáciu a rodovú identitu alebo rodové vyjadrenie, rasu a schopnosti môžu pokojne žiť a využívať rovnaké práva a rovnaké príležitosti na uplatnenie svojho potenciálu;

B. keďže fyzické, psychické a sexuálne násilie, chudoba, ozbrojené konflikty a dôsledky núdzového stavu v oblasti klímy sa obzvlášť dotýkajú žien a dievčat; keďže stúpa celosvetová tendencia k autoritatívnym režimom a zvyšuje sa počet fundamentalistických skupín, pričom oba tieto fenomény sú jasne spojené s odmietavým postojom k právam žien a LGBTIQ+ osôb; keďže chápať bezpečnosť tak, že pozornosť sa musí zamerať skôr na štáty než na ľudí, je nesprávne a takýto prístup nepovedie k dosiahnutiu mieru;

C. keďže rodová analýza a rodové hľadisko predstavujú základ účinného a udržateľného predchádzania konfliktom, stabilizácie, budovania mieru, rekonštrukcie po skončení konfliktu, správy vecí verejných a budovania inštitúcií; keďže ženy a dievčatá sú väčšinou považované za obete, čo ich zbavuje schopnosti konať a eliminuje ich možnosť prinášať zmeny; keďže z čoraz väčšieho počtu dôkazov vyplýva, že účasť žien a dievčat na mierových procesoch zohráva významnú úlohu z hľadiska ich trvácnosti a úspešnosti;

D. keďže inkluzívne mierové procesy sú udržateľnejšie a ponúkajú viac príležitostí na hľadanie riešení a získavanie lepšej podpory a keďže zapojenie žien do mierových procesov a budovania mieru je nutné zvýšiť; keďže v rokoch 1988 až 2018 zastávali ženy vo významných mierových procesoch 13 % pozícií vyjednávačov, 3 % pozícií mediátorov a len 4 % pozícií signatárov;

E. keďže dievčatá čelia neprimeranému znevýhodňovaniu v dôsledku svojho pohlavia a veku; keďže osobitne ohrozené sú najmä dievčatá z radov utečencov a migrantov; keďže pre plné uplatňovanie ľudských práv dievčat má osobitný význam ochrana dievčat pred násilím a diskrimináciou a zabezpečenie ich prístupu k vzdelávaniu, informáciám a zdravotníckym službám vrátane služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv;

F. keďže sexuálne a rodovo motivované násilie páchané na ženách a dievčatách vrátane škodlivých praktík, ako sú napríklad detské sobáše a mrzačenie ženských pohlavných orgánov, nedostatočný prístup k základným odvetviam a sociálnym službám, napríklad k zdravotníctvu, vzdelávaniu, čistej vode, hygiene a výžive, obmedzený prístup k službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv a nerovnosť účasti vo verejných a súkromných inštitúciách, ako aj v politickom rozhodovaní a mierových procesoch, sú faktory, ktoré vedú k diskriminácii a marginalizácii;

1. zdôrazňuje, že zásada rovnosti medzi ženami a mužmi je základnou hodnotou EÚ a uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti sa preto má vykonávať a začleňovať do všetkých činností a politík EÚ; zdôrazňuje, že EÚ by sa mala zameriavať na budovanie sveta, v ktorom všetci ľudia bez ohľadu na pohlavie, sexuálnu orientáciu, rasu a schopnosti môžu pokojne žiť a využívať rovnaké práva a mať rovnaké príležitosti na uplatnenie svojho potenciálu;

2. vyzýva ESVČ, Komisiu a členské štáty EÚ, aby naďalej podporovali a systematicky začleňovali rodovú rovnosť, uplatňovanie rodového hľadiska vrátane rodového rozpočtovania a prierezovú perspektívu vrátane rovnocenného a rôznorodého zastúpenia do zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ; vyzýva EÚ, aby išla príkladom a stanovila rodovú rovnosť za dôležitý cieľ vonkajšej činnosti EÚ, ktorý zviditeľní vo všetkých oblastiach politiky, najmä na mnohostranných fórach a vo všetkých politických a strategických dialógoch, dialógoch o ľudských právach, vo formulácii a programovaní politík, v stratégiách v oblasti ľudských práv na úrovni krajín, vo verejných vyhláseniach, v správach o ľudských právach vo svete, ako aj v procesoch monitorovania, hodnotenia a podávania správ a v rámci rozhodovania, rokovania a vedenia; žiada, aby sa rôznorodé skúsenosti žien a dievčat, ktoré čelia viacnásobným a vzájomne sa prelínajúcim formám diskriminácie a marginalizácie, stali stredobodom tvorby politík; potvrdzuje, že zahraničná a bezpečnostná politika by mala uznať a riešiť nepomer síl medzi rodmi, zastupovať ženy a dievčatá a chrániť LGBTIQ+ osoby;

3. poukazuje na to, že Švédsko, Dánsko, Švajčiarsko a Nórsko uplatňujú zahraničnú politiku dôrazne zameranú na rodovú rovnosť; víta skutočnosť, že Francúzsko, Španielsko, Luxembursko, Írsko, Cyprus a Nemecko oznámili svoj zámer stanoviť rodovú rovnosť za prioritu svojich zahraničných politík; okrem toho víta, že súčasná Komisia zaradila rodovú rovnosť medzi svoje kľúčové priority vo všetkých oblastiach politiky; zdôrazňuje, že jadrom politiky EÚ založenej na rodovej rovnosti by mali byť tieto zásady: ľudské práva, demokracia a právny štát, odzbrojenie a nešírenie zbraní, medzinárodná spolupráca pre rozvoj a opatrenia v oblasti klímy;

4. zdôrazňuje, že rodová rovnosť a uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti si vyžadujú nielen politické vyhlásenia na vysokej úrovni, ale aj politickú vôľu vedúcich predstaviteľov EÚ a členských štátov, stanovenie prioritných cieľov a monitorovanie; vyzýva PK/VP, aby dosiahol podstatný a veľmi viditeľný pokrok v oblasti rodovej rovnosti z hľadiska vedenia a manažmentu, personálneho obsadenia a prijímania zamestnancov, organizačnej hierarchie, odbornej prípravy, finančných zdrojov, rozdielu v odmeňovaní a rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a aby zabezpečil politický a operačný záväzok zaviesť účinné a transformačné uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti; v tejto súvislosti žiada povinnú a opakovanú odbornú prípravu v oblasti rodovej rovnosti a uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti pre všetkých pracovníkov na úrovni stredného a vyššieho manažmentu ESVČ, zamestnancov diplomatických služieb EÚ a vedúcich alebo veliteľov misií a operácií v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP); zdôrazňuje, že presadzovanie práv žien a rodovej rovnosti by malo byť horizontálnou prioritou všetkých osobitných zástupcov EÚ a základom ich mandátu, najmä v prípade osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva;

5. požaduje lepšiu rodovú vyváženosť pri vonkajšom zastúpení EÚ; vyjadruje poľutovanie nad značnými rodovými rozdielmi v ESVČ, kde ženy zastávajú len dva z ôsmich postov osobitných zástupcov EÚ, 31,3 % pozícií na úrovni stredného manažmentu a 26 % na úrovni vrcholového manažmentu; víta záväzok PK/VP dosiahnuť do konca svojho mandátu úroveň 40 % žien v riadiacich pozíciách; pripomína však, že Komisia vo svojej stratégii pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025 oznámila zámer dosiahnuť 50 % rodovú rovnováhu na všetkých úrovniach riadenia Komisie do konca roku 2024; zdôrazňuje, že tento cieľ by sa mal vzťahovať aj na budúce vymenovania osobitných zástupcov EÚ; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že medzi novými zástupcami generálnych tajomníkov, ktorých vymenoval PK/VP, nie sú ženy;

6. víta stratégiu ESVČ pre rodovú rovnosť a rovnosť príležitostí na roky 2018 – 2023, ale vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom konkrétnych a merateľných cieľov; požaduje aktualizáciu tejto stratégie tak, aby zahŕňala konkrétne a záväzné ciele vrátane cieľov týkajúcich sa žien v riadiacich pozíciách, a jej následné vykonávanie; takisto vyjadruje poľutovanie nad tým, že v inštitúciách EÚ chýbajú ciele v oblasti rozmanitosti, ako aj celková rozmanitosť, najmä pokiaľ ide o rasu, schopnosti a etnický pôvod; vyzýva PK/VP na zvýšenie percentuálneho podielu žien vo vnútorných rozhodovacích mechanizmoch EÚ; zdôrazňuje, že sú potrebné rodovo responzívne postupy prijímania zamestnancov, a to aj zo strany Európskeho úradu pre výber pracovníkov, ktoré nebudú ďalej prehlbovať rodové nerovnosti v inštitúciách; požaduje, aby rodovo responzívne vedenie bolo súčasťou opisov pracovných miest v strednom a vyššom manažmente;

7. vyzýva PK/VP, aby zabezpečil, že vedúci delegácií EÚ v zahraničí budú formálne zodpovední za začlenenie rodovej rovnosti do všetkých aspektov práce delegácií, že budú v rámci svojich politických dialógov s vládnymi partnermi pravidelne nastoľovať otázky rodovej rovnosti a že budú povinní podávať správy o situácii v tejto oblasti; ďalej žiada PK/VP, aby zabezpečil, že v delegáciách EÚ bude kontaktná osoba pre rodové otázky; konštatuje, že predovšetkým využívanie rodovej analýzy sa pri formulovaní vonkajších činností EÚ zvyšuje a takmer všetky delegácie EÚ vypracovali podrobnú rodovú analýzu;

8. víta čoraz väčšiu sieť odborníkov na rodovú rovnosť s podporou vedenia a prístupom k odbornej príprave; v tejto súvislosti konštatuje, že sa uskutočnilo regionálne stretnutie kontaktných osôb pre rodové otázky na západnom Balkáne a v Turecku s cieľom posilniť prácu v oblasti rodovej rovnosti a uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti; víta zlepšenie spolupráce so západným Balkánom v rámci partnerskej iniciatívy skupiny G7, v ktorej sa EÚ dohodla na partnerstve s Bosnou a Hercegovinou v záujme posilnenia programu zameraného na ženy, mier a bezpečnosť;

9. vyzýva delegácie EÚ, aby monitorovali odmietavý postoj k rodovej rovnosti a právam žien, ako aj trend zužovania priestoru občianskej spoločnosti a aby prijali konkrétne kroky na ich ochranu; naliehavo žiada Komisiu, ESVČ, členské štáty a vedúcich delegácií EÚ, aby zabezpečili väčšiu politickú a finančnú podporu pre nezávislé miestne organizácie občianskej spoločnosti vrátane organizácií žien, a to najmä na činnosti v oblasti budovania kapacít, pre obhajcov ľudských práv, novinárov, akademických pracovníkov a umelcov a aby zaistili, že spolupráca a konzultácia s nimi bude štandardným prvkom ich práce;

10. víta skutočnosť, že navrhované nariadenie o nástroji predvstupovej pomoci (IPA III) a Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI) zahŕňajú rodovú rovnosť ako osobitný cieľ; požaduje osobitné financovanie rodovej rovnosti a začlenenie rodovo responzívneho hľadiska, rodovo citlivého rozpočtovania a povinných požiadaviek na ex ante a ex post posúdenia vplyvu na rodovú rovnosť do týchto nariadení a oznámenie týchto výsledkov Parlamentu; žiada, aby sa obmedzili administratívne požiadavky s cieľom umožniť prístup miestnych a malých organizácií občianskej spoločnosti a najmä organizácií žien k finančným prostriedkom;

11. vyzýva VP/PK, ESVČ a členské štáty, aby zabezpečili úplné vykonávanie usmernení EÚ týkajúcich sa obhajcov ľudských práv a aby prijali prílohu s cieľom uznať a rozvinúť ďalšie stratégie a nástroje, ktoré by umožnili lepšie a účinnejšie reagovať na špecifické situácie, hrozby a rizikové faktory, ktorým sú vystavení obhajcovia ľudských práv žien, a predchádzať im; vyzýva na okamžité zavedenie rodového hľadiska a osobitných opatrení na podporu obhajkýň ľudských práv do všetkých programov a nástrojov zameraných na ochranu obhajcov ľudských práv;

12. víta rozhodnutie EÚ aktualizovať akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu a vyzýva, aby sa do jeho vykonávacej fázy zahrnulo uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a cielené opatrenia v oblasti rodovej rovnosti a práv žien;

13. víta skutočnosť, že počet žien vyslaných do misií a operácií SBOP sa zvýšil; vyjadruje poľutovanie nad tým, že žiadnu z 12 civilných misií SBOP nevedie žena a že z doterajších 70 vedúcich misií bolo zatiaľ len 6 žien; pripomína, že medzi 176 zamestnancami Vojenského štábu Európskej únie je len 22 žien, z ktorých 12 pracuje ako sekretárky alebo asistentky; vyzýva PK/VP, aby pre misie SBOP vypracoval stratégiu pre rodovú rovnosť, ktorá bude obsahovať konkrétne ciele v oblasti vedúcich aj ostatných účastníkov; pripomína, že je potrebné spoločné úsilie vedúcich predstaviteľov EÚ a členských štátov, pretože poskytujú väčšinu civilných pracovníkov nasadených v rámci SBOP; vyzýva členské štáty EÚ, aby splnili záväzok č. 16 paktu o civilnej SBOP tým, že budú aktívne podporovať prítomnosť žien na všetkých úrovniach, a aby zvýšili svoje národné príspevky; vyjadruje poľutovanie nad tým, že od prijatia tohto paktu sa počet pracovníčok znížil; vyzýva členské štáty, aby realizovali aktívne stratégie v oblasti prijímania zamestnancov a identifikovali a riešili konkrétne prekážky, ktoré obmedzujú účasť žien, a to prostredníctvom správ o misiách, ktoré budú obsahovať príslušné štatistiky; vyzýva inštitúcie EÚ, aby podnecovali účasť žien na mierových operáciách OSN na všetkých úrovniach vrátane vojenského a policajného personálu; pripomína, že EÚ sa zaviazala zvýšiť počet žien v inštitúciách zaoberajúcich sa predchádzaním konfliktom, krízovým riadením a mierovými rokovaniami tým, že podpísala rezolúciu BR OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti, v ktorej sa ženy jasne označujú ako dôležité aktérky budovania mieru a sprostredkovania v prípade konfliktov;

14. víta usmernenia pre uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti pri civilných misiách EÚ a zdôrazňuje, že tieto usmernenia predstavujú konkrétny nástroj na vykonávanie, ktorý má uplatňovať všetok personál misií vrátane vedenia, a pomôžu systematicky uplatňovať hľadisko rodovej rovnosti a prijímať politiky rodovej rovnosti v činnostiach a vo fázach všetkých civilných misií SBOP; je presvedčený, že pri plánovaní misií SBOP by sa mali zohľadňovať odporúčania miestnych ženských organizácií; víta skutočnosť, že v súčasnosti je súčasťou všetkých civilných misií SBOP poradca pre rodové otázky; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že to tak nie je v prípade vojenských misií SBOP; nabáda členské štáty EÚ, aby navrhli kandidátov na aktuálne voľné miesta; požaduje prijatie opatrení na zabezpečenie toho, aby bol všetok nasadený vojenský a civilný personál EÚ dostatočne vyškolený v oblasti rodovej rovnosti a v otázke žien, mieru a bezpečnosti, najmä pokiaľ ide o to, ako začleniť rodové hľadisko do svojich úloh;

15. vyzýva na aktualizáciu modernizovaných všeobecných noriem správania pre misie a operácie SBOP s cieľom zahrnúť do nich zásadu nulovej tolerancie voči nečinnosti vedúcich a riadiacich predstaviteľov EÚ v súvislosti so sexuálnym a s rodovo motivovaným násilím; vyjadruje poľutovanie nad tým, že len niekoľko misií EÚ v rámci SBOP zabezpečuje odbornú prípravu v oblasti sexuálneho a rodovo motivovaného obťažovania, a vyzýva ESVČ a členské štáty, aby podporovali všetko úsilie v boji proti sexuálnemu a rodovo motivovanému násiliu v rámci medzinárodných mierových operácií a aby zabezpečili účinnú ochranu oznamovateľov a obetí;

16. zdôrazňuje, že vypracovanie a využívanie rodovej analýzy a systematické začleňovanie rodového hľadiska a jeho zahŕňanie do rozhodovania predstavuje jeden zo základov účinnej a trvalej prevencie, riadenia a riešenia konfliktov, stabilizácie, budovania mieru, rekonštrukcie po skončení konfliktu, správy vecí verejných a budovania inštitúcií; vyjadruje poľutovanie nad tým, že ženy sú väčšinou považované za obete, čo ich zbavuje schopnosti konať; zdôrazňuje, že je potrebné uznať významnú úlohu, ktorú zohrávajú ženy a dievčatá na miestnej, národnej a medzinárodnej úrovni pri dosahovaní udržateľného mieru, najmä prostredníctvom uľahčovania dialógu, sprostredkovania a mierových rokovaní; požaduje bezpečné, zmysluplné a inkluzívne zapojenie žien a dievčat na miestnej úrovni do otázok mieru a bezpečnosti vrátane budovania mieru, rekonštrukcie po skončení konfliktu, správy vecí verejných a budovania inštitúcií, ako aj počas rôznych fáz cyklu konfliktu v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja; konštatuje, že presadzovanie práv žien v krajinách zasiahnutých krízou alebo konfliktom podporuje silnejšie, zdravšie, bezpečnejšie a odolnejšie komunity, v prípade ktorých je menej pravdepodobné, že sa uchýlia k násilným prostriedkom na riešenie sporov a konfliktov; zdôrazňuje význam začlenenia mladých žien a dievčat do budovania mieru a v tejto súvislosti berie na vedomie prínos programu Mládež, mier a bezpečnosť;

17. žiada členské štáty, aby plne dodržiavali spoločnú pozíciu k vývozu zbraní, a osobitne vyzýva členské štáty, aby brali do úvahy riziko, že sa vyvezené materiály použijú na rodovo motivované násilie alebo násilie páchané na ženách či deťoch alebo ho uľahčia; zdôrazňuje, že rodovo citlivý prístup znamená bezpečnostný prístup zameraný na človeka, ktorého cieľom je zvýšenie bezpečnosti žien vrátane hospodárskej, sociálnej a zdravotnej bezpečnosti;

18. víta strategický prístup EÚ k otázke žien, mieru a bezpečnosti a akčný plán EÚ týkajúci sa tejto oblasti, ktoré boli prijaté v roku 2019, a požaduje ich dôsledné vykonávanie; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že napriek jasným cieľom a ukazovateľom je premietnutie tohto politického záväzku do konkrétnych opatrení aj naďalej problematické a vyžaduje si neustále úsilie; zdôrazňuje význam národných akčných plánov na vykonávanie programu pre ženy, mier a bezpečnosť; víta skutočnosť, že takmer všetky členské štáty EÚ prijmú do konca roka svoje národné akčné plány k rezolúcii BR OSN č. 1325; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že len jeden z nich vyčlenil rozpočet na vykonávanie; vyzýva členské štáty, aby vyčlenili rozpočtové prostriedky na vykonávanie týchto plánov, vytvorili vnútroštátne mechanizmy parlamentného dohľadu a zaviedli kvóty na účasť žien v mechanizmoch kontroly, hodnotenia a dohľadu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že mnohí zamestnanci EÚ nezačlenili program zameraný na ženy, mier a bezpečnosť do svojej práce a že tento program sa považuje za niečo, čo možno uplatňovať na základe vlastného uváženia a s cieľom zlepšiť účinnosť misií, ale nie na zabezpečenie samotných práv žien a rodovej rovnosti;

19. oceňuje prácu, ktorú doteraz vykonala pracovná skupina EÚ pre ženy, mier a bezpečnosť, a to aj zabezpečením účasti príslušných organizácií občianskej spoločnosti na svojich  rokovaniach; oceňuje prácu hlavnej poradkyne ESVČ pre rodové otázky; vyjadruje však poľutovanie nad obmedzenou pôsobnosťou tejto úlohy a žiada, aby sa výrazne posilnila a aby poradkyňa bola priamo podriadená PK/VP; vyzýva PK/VP, aby zabezpečil, že v rámci každého riaditeľstva ESVČ bude pôsobiť poradca pre rodové otázky a program pre ženy, mier a bezpečnosť na plný úväzok, ktorý bude priamo podriadený hlavnej poradkyni, a aby podnecoval zamestnancov k úzkej spolupráci s Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť (EIGE); zdôrazňuje, že výmena poznatkov medzi inštitúciami a agentúrami EÚ je dôležitým a veľmi efektívnym nástrojom na predchádzanie vysokým administratívnym nákladom a zbytočnému nárastu byrokracie;

20. naliehavo žiada PK/VP a členské štáty, aby do rozhodnutí Rady a mandátov misií, ktoré sa týkajú SBOP, zahŕňali odkazy na rezolúciu BR OSN č. 1325 a nadväzujúce rezolúcie, a aby zabezpečili, že misie a operácie SBOP budú mať ročný akčný plán na plnenie cieľov budúceho akčného plánu pre rodovú rovnosť (GAP III) a akčného plánu EÚ pre otázku žien, mieru a bezpečnosti; žiada, aby sa do nových nástrojov SBOP vrátane Európskeho obranného fondu a navrhovaného Európskeho mierového nástroja zahrnula rodová analýza;

21. konštatuje, že v roku 2018 sa EÚ a OSN dohodli na novom súbore výhľadových priorít spolupráce pri mierových operáciách a krízovom riadení na obdobie 2019 – 2021, a zdôrazňuje potrebu stanoviť si ako prvoradú prioritu vytvorenie platformy EÚ – OSN pre spoluprácu v otázke žien, mieru a bezpečnosti;

22. víta spoluprácu medzi EÚ a NATO zameranú na podporu mieru a stability v euroatlantickej oblasti, pričom jedným z jej hlavných bodov je podpora programu pre ženy, mier a bezpečnosť;

23. zdôrazňuje význam presadzovania rodovej rovnosti v zahraničnej politike EÚ, a to aj prostredníctvom vzťahov Parlamentu s tretími krajinami; v tejto súvislosti víta rozhodnutie delegácií Parlamentu vymenovať v každej delegácii zástupcu pre rodové otázky; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať rovnosť a rozmanitosť vo všetkých činnostiach delegácií, a to aj počas oficiálnych parlamentných stretnutí s tretími krajinami;

24. zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby automatizované metódy rozhodovania vrátane algoritmov umelej inteligencie v rámci zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ fungovali bez predpojatosti pri profilovaní, a to najmä bez akýchkoľvek predsudkov na základe rodu;

25. oceňuje výsledky v oblasti rodovej rovnosti, ktoré sa dosiahli v rámci druhého akčného plánu pre rodovú rovnosť (GAP II), a preto víta  návrh Komisie uskutočniť prieskum a predložiť v roku 2020 nový GAP III; vyzýva Komisiu, aby riešila jeho nedostatky, ako je slabý právny základ, chýbajúce rodové rozpočtovanie, ťažkosti s presným podávaním správ, chýbajúce časové zosúladenie a rozpočtové cykly a nedostatočná odborná príprava zamestnancov; odporúča, aby sa v súvislosti s GAP III stanovili jasné, merateľné a časovo ohraničené ukazovatele úspechu, rozdelila sa zodpovednosť medzi jednotlivých aktérov a vytýčili sa jasné ciele v každej partnerskej krajine; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na vplyv pandémie COVID-19 na životy žien a dievčat ponechala obnovenie GAP III vo svojom pracovnom pláne na rok 2020 a neodkladala ho na budúci rok;

26. uznáva kľúčovú úlohu organizácií občianskej spoločnosti a najmä organizácií bojujúcich za práva žien a obhajkýň ľudských práv pri podpore vykonávania akčného plánu EÚ pre rodovú rovnosť, pri uplatňovaní strategického prístupu EÚ k otázke žien, mieru a bezpečnosti a pri plnení príslušného akčného plánu; žiada Komisiu, aby posilnila zapojenie organizácií občianskej spoločnosti do vypracúvania GAP III a do jeho vykonávania v partnerských krajinách;

27. zdôrazňuje, že GAP III by sa mal výslovne vzťahovať na práva žien vo všetkých kontextoch bez ohľadu na HDP krajiny vrátane nestabilných štátov a konfliktných situácií, ako aj na najzraniteľnejšie skupiny, ako sú dievčatá z radov utečencov a migrantov;

28. žiada, aby sa v GAP III stanovilo, že 85 % oficiálnej rozvojovej pomoci by sa malo vyčleniť na programy, ktoré majú rodovú rovnosť ako významný alebo hlavný cieľ, a v rámci tohto širšieho záväzku požaduje pridelenie dostatočného podielu oficiálnej rozvojovej pomoci Európskej únie na konkrétne iniciatívy zamerané na podporu rovnosti, posilnenie postavenia žien a presadzovanie ich práv; žiada, aby sa zlepšilo vykazovanie finančných prostriedkov EÚ na zabezpečenie rodovej rovnosti, ktoré sa vyčlenia pre partnerské krajiny a vyplatia prostredníctvom GAP III; vyzýva ESVČ a Komisiu, aby vytvorili rodovo špecifické ukazovatele, ktoré sa budú uplatňovať pri výbere, monitorovaní a hodnotení projektov;

29. zdôrazňuje, že rodová rovnosť je neoddeliteľnou súčasťou efektívneho riadenia vonkajšej činnosti a tematických oblastí vrátane klimatických výziev a udržateľného rozvoja našich spoločností; poukazuje na zraniteľnosť žien a dievčat žijúcich v chudobe voči zmene klímy a kladie dôraz na to, že v záujme dosiahnutia spravodlivej a primeranej transformácie, pri ktorej sa na nikoho nezabudne, musia všetky opatrenia v oblasti klímy zahŕňať rodové a prierezové hľadisko; vyjadruje poľutovanie nad tým, že medzi vyjednávačmi v oblasti klímy je len 30 % žien, a pripomína, že pre dosiahnutie dlhodobých cieľov v oblasti klímy je nevyhnutná zmysluplná a rovná účasť žien v rozhodovacích orgánoch, pokiaľ ide o politiky a opatrenia v oblasti klímy, na úrovni EÚ a vnútroštátnej a miestnej úrovni ; naliehavo žiada, aby bol GAP III jasne prepojený s Parížskou dohodou, a vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zabezpečili prístup organizácií žien k medzinárodným klimatickým fondom;

30. vyzýva Komisiu a Radu, aby presadzovali a podporovali začlenenie osobitnej kapitoly o rodovej rovnosti do obchodných a investičných dohôd EÚ; okrem toho žiada, aby sa do týchto obchodných dohôd zahrnuli ustanovenia na zabezpečenie toho, aby ich inštitucionálne štruktúry zaručovali pravidelné kontroly dodržiavania povinností, rozsiahle diskusie a výmeny informácií a najlepších postupov týkajúcich sa rodovej rovnosti a obchodu, okrem iného aj prostredníctvom začlenenia žien a expertov v oblasti rodovej rovnosti do všetkých dotknutých úrovní správy; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby do posúdení vplyvu ex-ante a ex-post zahrnuli rodový vplyv obchodnej politiky a dohôd EÚ rozdelený podľa krajín a odvetví; zdôrazňuje, že výsledky rodovo-špecifickej analýzy by sa mali zohľadniť v obchodných rokovaniach – berúc do úvahy pozitívne aj negatívne vplyvy počas celého procesu od rokovaní až po fázu vykonávania – a mali by ich sprevádzať opatrenia na zamedzenie alebo kompenzáciu možných negatívnych účinkov;

31. vyzýva Komisiu, aby do politík v oblasti prisťahovalectva zahrnula rodový a prierezový prístup, ktorý zaručí práva žien a dievčat z radov žiadateľov o azyl a utečencov, pričom vyčlení zdroje na odstránenie diskriminácie, ktorej čelia ženy a dievčatá, okrem iného na základe ich pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, sociálno-ekonomického postavenia, administratívnej situácie a miesta pôvodu, a aby zintenzívnila svoju činnosť zameranú na zabezpečenie náležitej identifikácie potenciálneho násilia, obťažovania, znásilňovania a obchodovania so ženami v záchytných centrách v celej Európe a ochrany proti týmto nebezpečenstvám; vyzýva na plné uplatňovanie Istanbulského dohovoru v oblasti migračnej a azylovej politiky;

32. vyzýva na prevenciu a odstránenie všetkých foriem sexuálneho a rodovo motivovaného násilia a závažného porušovania ľudských práv žien a dievčat, ako sú napríklad detské, skoré a nútené sobáše, a na ukončenie mrzačenia ženských pohlavných orgánov; žiada, aby tento cieľ bol aj naďalej politickou prioritou EÚ v rámci jej vonkajšej činnosti a aby sa systematicky riešil pri politických dialógoch s tretími krajinami; žiada Komisiu a ESVČ, aby sa zameriavali najmä na prevenciu rodovo motivovaného násilia počas konfliktov a na podporu základných služieb a prístup k nim pre obete rodovo motivovaného násilia; zdôrazňuje, že v konfliktných situáciách sú ženy a dievčatá vystavené zvýšenému riziku porušovania ich ľudských práv; je hlboko znepokojený skutočnosťou, že sexuálne násilie sa čoraz väčšmi stáva súčasťou širšej stratégie konfliktov a vojnovej taktiky; naliehavo vyzýva EÚ, aby využila všetok možný vplyv na zabezpečenie toho, že páchatelia hromadného znásilňovania počas vojnových konfliktov budú nahlásení, identifikovaní, stíhaní a potrestaní v súlade s medzinárodným trestným právom; požaduje revíziu a aktualizáciu usmernení EÚ pre oblasť násilia voči ženám a dievčatám a boj proti všetkým formám ich diskriminácie; vyzýva EÚ, aby ratifikáciu Istanbulského dohovoru zaradila medzi priority svojho politického dialógu s partnerskými krajinami Rady Európy (RE) a nabádala štáty, ktoré nie sú členmi Rady Európy, aby k nemu pristúpili;

33. zdôrazňuje, že dosiahnutie rodovej rovnosti nie je možné bez začlenenia mužov a chlapcov do procesu napredovania v tejto oblasti, pretože mužov a chlapcov treba vyzývať, aby sa zúčastňovali a aktívne prispievali k podpore zdravších rodových noriem; pripomína najmä úlohu a zodpovednosť mužov a chlapcov v boji proti sexuálnemu a rodovo motivovanému násiliu;

34. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili spoluprácu s tretími krajinami v záujme boja proti všetkým formám obchodovania s ľuďmi, pričom by mali venovať osobitnú pozornosť rodovému rozmeru obchodovania s ľuďmi s cieľom konkrétne bojovať proti detskému manželstvu, sexuálnemu vykorisťovaniu žien a dievčat a sexuálnej turistike; vyzýva na povinné posudzovanie vplyvu rizík, ktoré predstavuje tretia krajina v súvislosti s obchodovaním s ľuďmi, v rámci všeobecných ex ante kondicionalít pre všetky dohody o liberalizácii vízového režimu; zdôrazňuje potrebu zahrnúť účinnú spoluprácu s tretími krajinami v oblasti obchodovania s ľuďmi medzi povinné kritériá každej dohody o liberalizácii vízového režimu; vyzýva Komisiu, Radu a ESVČ, aby do svojich rokovaní s tretími krajinami o dohodách o pridružení a spolupráci zaviedli referenčný rámec spolupráce, pokiaľ ide o účinný boj proti obchodovaniu s ľuďmi, vrátane transparentného protokolu na zaznamenávanie údajov o postúpení a stíhaní obchodovania s ľuďmi; požaduje zavedenie rodovo citlivého prístupu k obchodovaniu s ľuďmi tým, že sa bude komplexne riešiť jeho dosah na uplatňovanie širokej škály ľudských práv v kontexte akéhokoľvek konfliktu;

35. vyzýva na zaručenie všeobecného rešpektovania sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv a prístupu k nim, ako bolo dohodnuté v akčnom programe Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji, Pekinskej akčnej platforme a výsledných dokumentoch jej hodnotiacich konferencií, a na vytvorenie vhodných nástrojov na meranie pokroku pri dosahovaní tohto cieľa; vyzýva na podniknutie krokov, ktoré zabezpečia, aby EÚ zaujala jednotnú pozíciu a prijala rázne opatrenia s cieľom jednoznačne odsúdiť odmietavý postoj k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam, rodovej rovnosti a právam LGBTIQ+ osôb a opatrenia, ktoré oslabujú práva žien; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby opätovne potvrdili záväzok EÚ, pokiaľ ide o sexuálne a reprodukčné zdravie a práva vrátane prístupu k prenatálnej starostlivosti a službám starostlivosti o zdravie matiek, prostredníctvom nového GAP III a NDICI; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby poskytli politickú a finančnú podporu organizáciám občianskej spoločnosti, ktoré bojujú za sexuálne a reprodukčné zdravie a práva všetkých ľudí vrátane najzraniteľnejších alebo ohrozených osôb, najmä žien a dievčat na cestách, na migračných trasách alebo v táboroch;

36. vyjadruje poľutovanie nad tým, že ženy a dievčatá po celom svete sú stále vystavené systematickej diskriminácii; konštatuje, že chudoba žien je zväčša spôsobená nedostatočným prístupom k hospodárskym zdrojom; domnieva sa, že vzdelávanie je kľúčom k dosiahnutiu rodovej rovnosti a posilneniu postavenia žien a dievčat; vyzýva preto EÚ, aby v nadchádzajúcom GAP III posilnila svoj záväzok podporovať rodovú rovnosť a bojovať proti rodovým stereotypom v rámci vzdelávacích systémov; vyzýva Komisiu, Radu a ESVČ, aby zabezpečili, že ich politika rozvojovej spolupráce a opatrenia v oblasti humanitárnej pomoci budú podporovať posilnenie hospodárskeho postavenia žien vrátane zviditeľnenia podnikania žien v partnerských krajinách; pripomína, že väčšie zapojenie žien do trhu práce, lepšia podpora podnikania žien, zabezpečenie rovnosti príležitostí, rovnaká odmena pre mužov a ženy a podpora rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom sú kľúčové faktory pre dosiahnutie dlhodobého udržateľného a inkluzívneho hospodárskeho rastu, boj proti nerovnostiam a podporu finančnej nezávislosti žien;

37. pripomína potrebu riešiť otázky rodovej rovnosti v politických dialógoch s partnerskými krajinami; zdôrazňuje význam podpory rodovej rovnosti v rámci susedskej politiky a politiky rozširovania EÚ, najmä v súvislosti s prístupovými rokovaniami; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby využili prístupové rokovania ako nástroj na podporu rodovej rovnosti v kandidátskych krajinách; vyzýva EIGE, aby naďalej monitoroval pokrok v oblasti rodovej rovnosti v tretích krajinách;  víta rôzne mechanizmy na monitorovanie pokroku smerom k rodovej rovnosti, napríklad mechanizmus, ktorý nedávno vytvorila Únia pre Stredozemie, a projekt s názvom Spolupráca EIGE s kandidátskymi a potenciálnymi kandidátskymi krajinami EÚ na roky 2017 – 2019: lepšie monitorovanie pokroku v oblasti rodovej rovnosti;

38. pripomína varovanie OSN, že pandémia COVID-19 odhaľuje a prehlbuje všetky druhy nerovností vrátane rodovej nerovnosti; vyjadruje hlboké znepokojenie nad nerovným rozdelením prác v oblasti domácej aj verejnej starostlivosti, vzhľadom na to, že ženy tvoria približne 70 % celosvetovej zdravotnej pracovnej sily, nad znepokojujúcim prudkým nárastom rodovo motivovaného násilia, čiastočne v dôsledku dlhších období obmedzenia pohybu, a nad obmedzeným prístupom k reprodukčnému zdraviu a zdraviu matiek; žiada preto, aby sa vypracovali cielené a konkrétne opatrenia na riešenie sociálno-ekonomického vplyvu COVID-19 na ženy a dievčatá; zdôrazňuje, že treba urýchlene sprístupniť primerané finančné prostriedky, aby sa zabezpečilo, že organizácie žien, obhajcovia ľudských práv a mierotvorcovia budú mať úplný a neobmedzený prístup ku kvalitným technológiám, čím sa im umožní zmysluplná účasť na rozhodovacích procesoch počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19; zdôrazňuje, že PK/VP a Komisia musia uznať potrebu ľudskej bezpečnosti, ktorá zahŕňa všetky aspekty strategického prístupu EÚ k otázke žien, mieru a bezpečnosti; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby globálna reakcia EÚ na ochorenie COVID-19 nebola rodovo necitlivá, aby sa primerane riešili osobitné potreby žien a iných marginalizovaných skupín a aby sa zaistilo ich zapojenie do celého programového cyklu.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

 

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

 

 

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+ : za

- : proti

0 : zdržali sa hlasovania

 

 

 

INFORMÁCIA O PRIJATÍ GESTORSKÝM VÝBOROM

 

 

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

 

 

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania