skip to content
 
 
 
08-09-2020

Online diskusia: Je dôležité, aby sa Slovensko stalo vzorom pre iné krajiny EÚ

Pred jednou z najdôležitejších diskusií, ktorá čaká zástupcov členských štátov v EÚ tento rok, pripravila Kancelária Európskeho parlamentu v Bratislave online diskusiu s názvom Čo vy na to s europoslancami Ivanom Štefancom, Martinom Hojsíkom a vybranými stakeholdermi. Témami diskusie boli európska zelená dohoda, plán obnovy po koronakríze a digitalizácia EÚ.

Debata predchádza diskusii o stave Európskej únie, ktorú budú zástupcovia EÚ viesť 16.9.2020 po prednese Správy o stave Európskej únie od predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyen. Ide o jednu z najdôležitejších diskusií, ktorá čaká zástupcov členských štátov v EÚ tento rok. Kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku pripravila diskusiu so zástupcami kľúčových organizácií, firiem, občianskych združení, ktorí vniesli do problematiky nový pohľad a názory priamo z praxe.

Ako nastavíme plán obnovy po koronakríze?

Najviac diskutovanou témou v diskusii  bol plán obnovy po koronakríze. Viacerí zástupcovia z pozvaných organizácií spolu s europoslancami sa zhodli na tom, že prostriedky, ktoré budeme čerpať z fondu obnovy, by mali byť čo najviac využité na reformy a generáciu budúcich ziskov. Európsky parlament môže pri fonde obnovy iba asistovať pri konzultáciách. Samotné rozdelenie prostriedkov v jednotlivých sektoroch a ich využitie majú v rukách členské krajiny. „Ako zodpovední hospodári musíme myslieť na to, že drvivú väčšinu peňazí z fondu obnovy budeme musieť zaplatiť, aj keď až po roku 2027. Preto nás znepokojuje, že reformný plán našej vlády ešte nie je hotový,“ povedal zástupca najsilnejšej európskej frakcie Európska ľudová strana, Ivan Štefanec.  

Mária Lévyová z Asociácie  na ochranu práv pacientov SR uviedla, že Slovensko potrebuje efektívny plán čerpania prostriedkov z fondu obnovy na zdravotnícke prostredie. „Doteraz, za dlhé roky, neprešlo naše zdravotníctvo reformou. Stratifikácia bola dobrým nápadom. Bolo možné zlepšiť prístup k zdravotnej starostlivosti. Aj počas pandémie sme boli svedkami zhoršenia prístupu k zdravotnej a dlhodobej starostlivosti, preto potrebujeme investovať finančné prostriedky čo najefektívnejšie.“

V rámci čerpania finančných zdrojov z fondu obnovy účastníci diskusie preberali aj tému školstva. Aj tu pandémia ukázala, že vo vzdelávaní mladých ľudí Slovensko zaostáva. Digitalizácia je nesmierne dôležitá aj v oblasti výučby. „V zahraničí sa kladie väčší dôraz na rôzne hybridné formy výučby, na ktoré u nás nie sme dostatočne technicky vybavení,“ uviedol prorektor pre medzinárodné vzťahy Univerzity Komenského v Bratislave doc. Mgr. Jozef Tancer, PhD. Okrem toho Slovensko potrebuje vytvárať prostredie, vďaka ktorému budú mať mladí ľudia motiváciu ostať doma. „Prepojenie štúdia s praxou a vytvorenie technologických parkov. O tom sa rozprávame v Európskom parlamente. Boli by sme radi, keby sa využitie prostriedkov z fondu obnovy uberalo týmto smerom,“ vyjadril sa Ivan Štefanec.

V rámci digitalizácie Európskej únie a smerovania Slovenska v tejto oblasti sa poslanci zhodli, že najdôležitejšie témy, ktoré by sme mali riešiť na úrovni EÚ, ale rovnako tak na úrovni štátu, sú rýchlejší a bezpečnejší internet (5G siete), digitálne zručnosti všetkých vekových kategórií a oblasť legislatívy. „Rozdielny trh znevýhodňuje Európu od zvyšku sveta, preto je dôležité dbať na presadenie rovnakých štandardov v digitálnej oblasti pre členské krajiny a vybudovanie spoločného digitálneho trhu. Som rád, že na rozdiel od USA alebo Číny, si Európa stráži hodnoty súkromia a práva spotrebiteľov v digitálnom prostredí. Hoci to môže znieť náročnejšie pre európske firmy, myslím si, že práve príležitosť robiť veci inak, aby boli etickejšie, aby sme tým neutrpeli ako ľudstvo, je správna,“ podotkol k téme digitalizácie Martin Hojsík.

Téma digitalizácie a zelenej Európy má k sebe blízko. Technologické inovácie sú veľmi často prepojené aj s environmentálnym prostredím. Európska zelená dohoda uzatvára svoje ciele na roky 2020-2030 a jedným z nich je aj zníženie uhlíkovej stopy. Martin Hojsík v diskusii s Luciou Szabovou z mimovládnej organizácie Znepokojené matky informoval: „Je to pre mňa kľúčová téma a v Európskom parlamente nesmierne horúca. Očakáva sa, že predsedníčka komisie príde s návrhom zníženia emisií skleníkových plynov o minimálne 55 %, aby sa bolo možné postupne približovať k uhlíkovej neutralite. Dôležitý bude aj cieľ 2020 až 2040, hlavne pre priemyselné odvetvie, kedy by návrh zníženia stopy mohol byť až zníženie o 80 % a mohol by fungovať tzv. prístup spravodlivosti, ktorý znamená, že občania by mali nárok žalovať svoje vlády, ak nerobia to, čo robiť majú.“

V online diskusii Čo vy na to sa nezabudlo aj na tému kultúrnej obce. Predsedníčka OF Zachráňme kultúru pani Silvia Hroncová spomenula, že o kultúre sa hovorí veľmi málo, napriek tomu, že bola jednou z najviac postihnutých oblastí kvôli pandémii. „Ak sa rozprávame o zlepšení kvality života v krajine a jej jednotlivých regiónoch, tak je potrebné venovať dostatočnú pozornosť aj kultúrnym domom, dedičstvám a kreatívnemu priemyslu. Nájsť také projekty, ktoré budú dlhodobo udržateľné.“

Správu o stave únie prednesie predsedníčkay Európskej komisie Ursuly von der Leyen 16. septembra 2020. Sledovať ju môžete naživo na sociálnych sieťach Kancelárie Európskeho parlamentu.