skip to content
 
 
 

Október I: Reakcie poslancov na aktuálne rozhodnutia EP

Prinášame vám reakcie poslancov na dianie v Európskom parlamente počas prvej októbrovej plenárnej schôdze v Bruseli.

Monitoring právneho štátu v EÚ a strata prostriedkov za porušovanie hodnôt EÚ

07-10-2020
 .
Tlačová správa: Parlament požaduje právne záväzný a účinný mechanizmus na ochranu hodnôt EÚ

Michal ŠIMEČKA (RE)

Keď som na Slovensku po roku 1989 vyrastal, Európska únia pre mňa znamenala slobodný priestor. Taký, kde ľudí za názory nezatvárajú do väzenia (ako môjho starého otca) a nevyhadzujú z práce (ako môjho otca a starú mamu). Dnes však znepokojene sledujeme, že EÚ si vyvinula nebezpečnú toleranciu k autoritárskym vládcom – Maďarsko dnes už len ťažko môžeme označiť za demokratické, v Poľsku sú zas sudcovia vyšetrovaní za rozhodnutia proti vládnej strane. Doterajšie nástroje pre ochranu právneho štátu zlyhali. Nové návrhy ako naviazať európske peniaze na výsledky v monitoringu právneho štátu sú preto tvrdým, ale potrebným krokom, aby naša Únia zostala priestorom slobody a demokracie. Som rád, že som jeden z týchto návrhov mohol pripraviť a pevne verím, že poslúži ako príklad, že aj na Slovensku dokážeme ovplyvňovať politiku celej Európskej únie.

 

Vladimír BILČÍK (EPP)

Ako tieňový spravodajca Šimečkovej správy za najväčšiu politickú skupinu, Európsku ľudovú stranu (EPP), som rád, že sa nám podarilo dohodnúť kvalitný text, ktorý má v europarlamente širokú podporu. Právny štát, fungujúca spravodlivosť a základné slobody sú princípy, na ktorých stojí európsky projekt. Potrebujeme účinný a férový mechanizmus na ich dôsledné monitorovanie v každom členskom štáte EÚ. Zároveň platí, že nesmieme posielať európske finančné prostriedky tam, kde by podporili demontáž právneho štátu, korupciu a porušovanie práv Európanov.

 

 

Peter POLLÁK (EPP)

Balík Fondu obnovy sa musí dostať k ľuďom. Nevyhnutne potrebujeme podporu na zmiernenie pandémie. Dôležité však je, aby miliardy neboli predmetom zneužívania, balík obnovy musí skončiť v dobrých rukách a nie v rukách korupčných skupín. Je nutné, aby v krátkej dobe v prípade akýchkoľvek podozrení mechanizmus kontroly odhalil pochybenia a vyvodil zodpovednosť voči konkrétnym ľuďom. Zodpovedný nemôže byť celý štát, krajina, spoločnosť, ale konkrétne skorumpované osoby, ktoré často na tieto účely zneužívajú politickú moc. Videli sme to u nás na Slovensku počas bývalej vlády, vidíme, čo sa deje v Bulharsku. Ak bude v členskom štáte korupcia, mafiánske prakticky, ak bude mať nefunkčné nezávislé súdnictvo či policajné zložky, alebo budú pošliapavané základné ľudské práva, považujem za správne, aby EÚ pozastavila tok peňazí.

 

Michal WIEZIK (EPP)

Osobne veľmi vítam tzv. Šimečkovu správu o Vytvorení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva. Členské štáty sa prístupom k EU zaviazali dodržiavať zásady právneho štátu, bohužiaľ, dnes vidíme, že v niektorých krajinách EÚ to už nie je samozrejmosťou. Preto je na mieste takýto mechanizmus, ktorý bude situáciu v členských krajinách monitorovať a priebežne vyhodnocovať

 

 

 

Robert HAJŠEL (EPP)

Vítam akúkoľvek iniciatívu, ktorá by umožnila zriadenie stáleho mechanizmu  monitorovania princípov  právneho štátu, demokracie a občianskych slobôd spravodlivo, pravidelne a  vyvážene vo všetkých členský štátoch. Nikto nebude môcť hovoriť o dvojitom metre alebo diskriminácii. Myslím si ale, že podmienky a celý mechanizmus umožňujúci pozastaviť čerpanie  prostriedkov z európskych fondov v dôsledku porušovania demokratických princípov a právneho štátu treba ešte hlbšie prepracovať. Treba zabezpečiť, že finančné sankcie nezasiahnu občanov a konečných prijímateľov pomoci, ale iba vlády, ktoré sa porušovania dopustili.

 

Ivan ŠTEFANEC (EPP)

Hodnoty ako dodržiavanie zásad právneho štátu, sloboda médií a akademické slobody sú základnými piliermi fungovania Európskej únie. V posledných rokoch sme príliš často svedkami toho, že vlády zneužívajú svoju moc na umlčiavanie novinárov a podporujú korupciu. Musíme sa vrátiť k pravidelnému monitoringu stavu právneho štátu a v extrémnych prípadoch pristúpiť aj k dočasným sankciám. 

 

 

 

Miriam LEXMANN (EPP)

Európska únia je vybudovaná na právach a hodnotách, ktoré ju stmeľujú už 70 rokov a na dodržiavanie ktorých je správne dohliadať. Otázkou je, akým spôsobom dosiahnuť, aby mechanizmus, ktorý by mal toto zabezpečovať, bol v takom politickom organizme, akým je Európska únia, nestranný a nebol zneužívaný na ideologický zápas. Zároveň je dôležité, aby sa pri dohľade dodržiaval princíp subsidiarity a neprekračovali sa kompetencie, ktoré členské štáty preniesli na Európsku úniu. Pretože len mechanizmus, ktorý má širokú podporu a dôveru, môže byť skutočne účinný.

 

Eugen JURZYCA (ECR)

Komisia zatiaľ nepreukázala, že je schopná vytvárať rebríčky kvality (napríklad právneho štátu). Jej správa o stave právneho štátu sa podobá skôr na slohovú prácu než na meranie parametrov právneho štátu, na základe ktorého by sa dala úroveň právneho štátu v jednotlivých krajinách dobre porovnávať. Veľmi však podporujem myšlienku porovnávania kvality verejných politík členských štátov v oblasti práva, demokracie, školstva či zdravotníctva, založeného na objektívnych dátach a dobrých metodikách.

 

 

Lucia Ďuriš NICHOLSONOVÁ (ECR) 

Samotné uznesenie síce bez prijatia nadväzujúcej "tvrdej legislatívy" na jeho vymáhanie nebude mať žiadaný efekt, ale má zopár dôležitých prínosov a preto som ho podporila. Potrebujeme silnejší a širší mechanizmus, ktorý bude mať jasné kritériá a pravidlá aplikácie aj nadväznosť sankcií. Nemôžeme sa neustále spoliehať na niekedy spolitizované ad hoc uznesenia Európskeho parlamentu, ktoré potom narazia na nezáujem členských štátov. Potrebujeme rovnaký meter, a preto potrebujeme aj jasné kritériá a práve ich vytvorenie očakávam aj od tohto mechanizmu. 

 

 

Martin HOJSÍK (RE)

Právny štát patrí medzi základné princípy a hodnoty na ktorých je postavená Európska únia teda aj Slovenská liberálna demokracia. Je to jeden z pilierov chrániacich našu slobodu. V niektorých členských štátoch, ako je napríklad Maďarsko či Poľsko, žiaľ, vidíme priame ohrozenie liberálnej demokracie hraničiacej s autoritatívnym režimom. Preto som rád, že v tejto veci Európsky parlament koná a podporil správu kolegu Šimečku, ktorý bol pre túto tému spravodajcom.

 

Klimatický zákon EÚ

08-10-2020
 .
Tlačová správa: Európsky klimatický predpis: EP požaduje zníženie emisií do roku 2030 o 60%

Martin HOJSÍK (RE)

Klimatická kríza ohrozuje prežitie civilizácie ako takej. Jej riešenie je nielen nevyhnutnosťou, ale aj obrovskou príležitosťou pre spravodlivú a trvalo udržateľnú budúcnosť. Preto som bojoval za vedcami odporúčaný cieľ, ktorý predstavuje obmedzenie emisií skleníkových plynov o 65% do roku 2030. Aj parlamentom prijatých 60 % je však veľkým krokom vpred. Loptička je teraz na strane vlády, pretože aj zástupcovia vlády SR budú v EÚ hlasovať o tomto klimatickom zákone. 

 

 

Michal WIEZIK (EPP)

Výsledná verzia Klimatického zákona je solídnym odzrkadlením klimatickej ambície EÚ. Teší ma, že boj proti klimatickým zmenám už nie je prehliadaný. Musíme zohľadňovať aj reálne možnosti priemyslu EÚ prispôsobiť sa obmedzeniam už v priebehu nasledujúceho desaťročia a preto vidím cieľ 60% ako najadresnejší. Konečný cieľ klimatickej neutrality EÚ do roku 2050 je jasne definovaný, a máme ho dosiahnuť bez ohľadu na strednodobý cieľ 2030. Ten má slúžiť hlavne ako predpríprava na poslednú fázu redukcie emisií po roku 2040, ktorá bude najnáročnejšia. Klimatický zákon pokrýva viac oblastí, stále je tu riziko, že môže prísť k oslabeniu klimatickej ambície, napríklad v podobe návrhov požadujúcich výnimku pre dotovanie zemného plynu ako prechodného paliva. Problémový je aj návrh kompenzovať prípadné nedostatočné zníženie EÚ emisií finančnou dotáciou zelených projektov v zahraničí. Najslabšie miestom zákona  je, že sa venuje v podstate len redukcii emisií a nedefinuje osobitne cieľ v oblasti sekvestráciu uhlíka. To je relevantné pre biodiverzitnú stratégiu, ktorá žiada ochranu a obnovu ekosystémov, čo sa v pozitívnom zmysle prejaví aj na uhlíkovej bilancii, ako aj pre lepšie nastavenie spoločnej poľnohospodárskej politiky. Je to premárnená príležitosť, neprepojiť klimatické ciele na biodiverzitu a na SPP, kde sa dlho volá po skutočnom merateľnom príspevku SPP ku klimatickým cieľom.

Peter POLLÁK (EPP)

Snaha EÚ vynaložiť maximálne úsilie, aby sa CO2 znížil do roku 2030 o najmenej 55 %, je správna. Musíme však dbať na to, aby neboli ohrozené pracovné miesta, aby pracujúci v továrňach mali zdroj príjmu pre svoje rodiny. Atmosféra nemá hranice. Nemôže sa stať, že EÚ sprísni pravidlá pre naše firmy, ktorým sa dramaticky zdraží výroba a iné krajiny získajú konkurenčnú výhodu na úkor Únie. Jednoducho povedané, nemôžeme na jednej strane sprísniť pravidlá pre slovenské železiarne tak, že ich oceľ bude predražená, nedokážu ju predať a na druhej strane budeme nakupovať lacnú oceľ z Číny, krajiny, ktorá bude naďalej produkovať zvýšené množstvo CO2, bude v konkurenčnej výhode.

 

Monika BEŇOVÁ (S/D)

Klimatický zákon má byť hlavným nástrojom zelenej transformácie Európy, ktorého prioritou musí byť v prvom rade zlepšovanie kvality života európskych občanov. Znamená to, že aby bol prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo úspešný, musí byť vykonaný nielen ekologicky, ale najmä sociálne a hospodársky udržateľným spôsobom. Európski priemyselníci a ich zamestnanci potrebujú v nadchádzajúcich hospodársky ťažkých časoch, najmä predvídateľnosť a stabilitu. Prijímané ciele preto musia odzrkadľovať realitu a v žiadnom prípade nesmú ohrozovať konkurencieschopnosť európskych výrobcov.

 

Miroslav ČÍŽ (S/D)

Pôvodný návrh EK počítal s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov o 40 % do roka 2030, ten bol v septembri upravený na minimálne 55%. Ani v rámci EP nepanuje absolútna zhoda medzi všetkými členmi pokiaľ ide o konkrétnu výšku cieľa, názory sa pohybujú v rozmedzí medzi 55-65%, aj keď je nám všetkým jasné, že v krokoch v boji proti klimatickým zmenám musíme byť ambiciózni. Je však potrebné myslieť realisticky a brať do úvahy špecifiká jednotlivých krajín pri prechode na zelenšie technológie, aby sme neznížili našu konkurencieschopnosť a sociálne podmienky našich občanov. Z pohľadu Slovenska to napríklad znamená potrebu využívať aj plyn na dosahovanie týchto cieľov.

 

Robert HAJŠEL (S/D)

Som veľmi rád, že sa nám v Európskom parlamente podarilo schváliť tzv. klimatický zákon, ktorý aj po  právnej stránke stanovuje výraznejšie tempo v znižovaní emisií skleníkových plynov a členské štáty budú tak musieť vyvinúť skutočné emisie v zelenom ozdravovaní svojho priemyslu, energetiky, dopravy a domácností.  Ak k tomuto úsiliu presvedčíme aj iných výrazných producentov skleníkových plynov, potom  nám to umožní spomaliť globálne otepľovanie a zabrániť hroziacim environmentálnym katastrofám v budúcnosti

 

 

Vladimír BILČÍK (EPP)

Hlasoval som za ambiciózny klimatický cieľ, teda za zníženie emisií o 60 % do roku 2030. Musíme byť cieľavedomí, aby sme v Európe dosiahli takú dohodu, ktorá nás skutočne posunie k uhlíkovej neutralite do roku 2050.

 

 

 

 

Michal ŠIMEČKA (RE)

V čase, keď na Slovensku desaťtisíce ľudí podpisujú prvú klimatickú petíciu, je nesmierne dôležité, aby pre nich bola Európska únia spojencom v úsilí ochrániť planétu pre budúce generácie. Plne súhlasím s tým, že naše ciele musia byť ambiciózne. Čas sa míňa a klíma nás potrebuje.

 

 

 

Ivan ŠTEFANEC (EPP)

Ochrana klímy je dôležitá, no musíme ju dosiahnuť nie reštrikciami na vlastnú priemyselnú výrobu, ale podporou inovácií a nových technológií, ktoré umožnia vyrábať čistejšie a umožnia aj vznik nových pracovných príležitostí. 

 

 

 

 

Miriam LEXMANN (EPP)

Snaha o zlepšenie životného prostredia a odvrátenie klimatickej krízy by sa nemala stať iba bojom o čísla, pretože iba komplexným a zodpovedným prístupom dokážeme dosiahnuť viditeľné výsledky. Navrhované obmedzenie emisií skleníkových plynov vo výške 55% oproti roku 1990 je výsledkom dlhodobých rokovaní a kompromisom medzi členskými štátmi. Navyše, v čase pandemickej krízy, keď je náš podnikateľský sektor pod jej silným tlakom, si myslím, že popri dohodnutom strope do roku 2030 treba hľadať iné podnikateľsky priaznivé riešenia, ktoré vedú k ochrane životného prostredia.  

 

Eugen JURZYCA (ECR)

Klimatický zákon nepodporím, pretože nesúhlasím, aby sa takéto zásadné zmeny zavádzali bez toho, aby sme mali v rukách dôkladnú analýzu dopadov. Komisia už takúto chybu urobila v minulosti viackrát - napríklad nastavenie podpory spaľovania biomasy na základe nedostatočných analýz viedlo v konečnom dôsledku dokonca k zvýšeniu emisií

 

 

 

Lucia ĎURIŠ NICHOLSONOVÁ (ECR)

Klimatický zákon som v tejto podobe nemohla podporiť, pretože obsahoval niekoľko nových cieľov, ktoré neboli podložené dátami, ani analýzou vplyvu a nebrali ohľad na sociálno-ekonomické dopady. Presúvať požiadavku klimatickej neutrality z celej EÚ na jednotlivé členské štáty vôbec neberie do úvahy ich rozdielnu štartovaciu pozíciu a je v rozpore s princípom solidarity. Pri prechode bude potrebné riešiť rekvalifikáciu pracovníkov, energetickú chudobu či transformáciu celých regiónov. Považujem navyše za zodpovedné klásť si iba také realistické ciele znižovania emisií, ktorých dopady poznáme a nezvyšovať ich nesystematicky ako v tejto správe.´´